Kto z nás tušil, že za svojho života zažije pandémiu, alebo že zo dňa na deň bude musieť zrušiť všetky svoje plány a ostať medzi štyrmi stenami vlastnej domácnosti?
Klimatická kríza a ohnivé peklo
Na začiatku roka boli zraky celej planéty obrátené k našim protinožcom. Veľké oblasti východnej a juhovýchodnej Austrálie boli v plameňoch. Nečudo, rok 2019 bol historicky najsuchší a najteplejší v histórii meraní. Horieť začalo už pred príchodom nového roka a požiare horeli ešte aj o niekoľko mesiacov neskôr. Dym z nich obletel celú planétu. Skaze podľahlo zhruba 19 miliónov hektárov pôdy a požiarnici zasahovali pri viac než 15 tisíckach požiarov.
Ich obeťami bolo niečo vyše 30 ľudí, zahynuli však miliardy živočíchov. Len spomedzi cicavcov to bolo zhruba 143 miliónov zvierat, vtákov zahynulo ešte o 50 miliónov viac, plazov zahynulo okolo 2,5 miliardy. Ide o najväčšiu ekologickú katastrofu v moderných dejinách. Žiaľ, Austrália nebola jediná. Zničujúce mohutné požiare zasiahli počas roka napríklad aj západnú časť Spojených štátov.
Štatistiky ukazujú, že že opäť išlo o jeden z najteplejších rokov za celé obdobie merania. Potvrdzujú to aj vysoké teploty, ktoré boli v tomto roku zaznamenané na Sibíri. Je nepopierateľné, že vplyvom klimatickej krízy sa topí veľké množstvo permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy. Toto topenie stojí aj za obrovskou ekologickou katastrofou na rieke Ambarnaja neďaleko mesta Norilsk v Rusku, kde sa do vôd dostalo 20 000 ton dieselového paliva po zrútení jedného zo zásobníkov.
Pod vplyvom zmeny klímy bude podobných udalostí zrejme časom pribúdať. Teploty na Sibíri začiatkom leta prekonali všetky doterajšie rekordy a vyšplhali sa na neuveriteľných 38 stupňov Celzia. Svet však potrápili i neobvyklé tornáda, tajfúny, záplavy či zemetrasenia v rôznych častiach sveta a je jasné, že klimatická kríza už úraduje naplno.
Roku 2020 však na celom svete dominovala pandémia ochorenia COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2. Spočiatku celý svet so záujmom sledoval šírenie novej záhadnej nákazy v Číne, pričom miestne úrady dlho tajili skutočnú povahu ochorenia. Najprv odmietali potvrdiť šírenie z človeka na človeka i jeho závažnosť.
Svetová zdravotnícka organizácia začiatkom februára priradila novému vírusu oficiálne označenie COVID-19 a o mesiac neskôr už potvrdila, že ide o pandémiu, teda, že vírus zasiahol veľkú časť celej planéty. Na jar krajiny jedna za druhou uzatvárali svoje hranice a obmedzovali pohyb obyvateľov. Takto boli na 30 dní zatvorené aj hranice Európskej únie i Schengenu od 17. marca. Vírus sa však stihol rozšíriť cez lyžiarske strediská, leteckou dopravou či tzv. výletnými loďami „smrti“ do všetkých kútov sveta.
Na pandémiu zareagovali aj trhy a známy index Dow Jones klesol na rekordne nízke čísla už v polovici marca. Prekonal dokonca aj neslávny čierny pondelok z roku 1929. V rôznych krajinách sveta sa okamžite, ešte počas januára začalo pracovať na očkovacej látke proti vírusu. Prvou krajinou, ktorá oficiálne vakcínu dokončila, bolo Rusko, ktoré začalo skúšobne očkovať ešte v auguste.
Témou roka boli aj americké prezidentské voľby, ktoré sledoval celý svet. Prieskumy ukazovali, že miernym favoritom bude demokrat Joe Biden (78), prezident Donald Trump (74) však už vopred vyhlasoval, že v prípade prehry výsledky neuzná a zdá sa, že svoju prehru nikdy neprestane spochybňovať. V zámorí tiež rezonovalo hnutie Black Lives Matter. Protesty a nepokoje vypukli po viacerých zásahoch polície, ktoré si vyžiadali zbytočné obete na životoch. Hnutie prekročilo hranice USA a zasiahlo napríklad aj do sveta športu.
Počas roka sa šírili aj rôzne špekulácie, napríklad o smrti severokórejského diktátora Kim Čong Una (36). Pohľady verejnosti smerovali do Ruska nielen počas ekologickej katastrofy na Sibíri, ale aj počas referenda, v ktorom Rusi menili ústavu a Vladimírovi Putinovi (68) umožnili pokračovať v mandáte prezidenta prakticky doživotne a zaručili mu beztrestnosť. Veľkú pozornosť si vyslúžila aj otrava opozičného politika Alexeja Navaľného (44). Ako sa ukázalo počas jeho hospitalizácie v Nemecku, bol otrávený nervovoparalytickou látkou novičok. Kto za otravou stál, nie je zatiaľ jasné.
Začiatok augusta si už navždy budeme spájať s jednou z najväčších explózií, ktorá otriasla prístavom v Bejrúte. V skutočnosti išlo o dva výbuchy, v ktorých odhadom explodovalo 2 750 ton dusičnanu amónneho, ktorý bol roky uložený priamo v prístave. V dôsledku toho zomrelo takmer dvesto ľudí a zhruba 300-tisíc ostalo bez domova, škody sa šplhajú na miliardy dolárov a hlavné mesto Libanonu bude potrebovať komplexnú obnovu.
K smutným udalostiam patrí aj ozbrojený konflikt v Náhornom Karabachu, neuznané voľby v Bielorusku či viacero vojnových konfliktov v Afrike a humanitárna a politická kríza vo Venezuele.
Európska únia počas celého roka riešila aj odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý poznáme ako brexit. Ten sa naplnil v posledný januárový deň, pričom až do konca roka sa obe strany snažili uzavrieť pobrexitovú dohodu.
Naše pohľady sa však upierali aj na oblohu, v priebehu leta vyštartovali hneď tri misie smerujúce na Mars. Okrem USA vyslali svoju sondu k červenej planéte aj Spojené arabské emiráty a Čína. NASA tiež v októbri potvrdila, že objavila na Mesiaci stopy vody.
