"Zavolal mi lekár, že mám rakovinu štítnej žľazy. Nikdy predtým som sa necítila taká sama. Keď som bývala doma v Poľsku, nemala som partnera, nemala som nikoho, kto by ma objal. Do Londýna som sa presťahovala v roku 2010. Vždy som snívala o tom, že tu budem žiť. Najskôr som si našla prácu v bare. Život bol hektický a pracovala som dlho do noci. Vtedy som spoznala svojho vtedajšieho priateľa. Keď sme sa v roku 2016 rozišli, vrhla som sa do práce ešte viac," opisuje Monika svoj život pre britský portál The Sun.
Ako tínedžerke jej diagnostikovali Hashimotovu chorobu - stav, pri ktorom imunitný systém napáda štítnu žľazu, a povedali jej, že bude musieť celý život brať lieky na štítnu žľazu. Rutinná kontrola v septembri 2019 však ukázala, že niečo nebolo v poriadku. Ultrazvuk našiel uzlík, ktorý by mohol byť rakovinový, a lekár jej povedal, že bude potrebovať biopsiu. Napriek tomu, že Monika mala spolubývajúcu a niekoľko skvelých priateľov, pri čakaní na výsledky cítila sa veľmi osamelo.
"Nasledujúci týždeň mi zavolali, že mám rakovinu a bude treba podstúpiť tyroidektómiu - operáciu na odstránenie štítnej žľazy. Keď mi povedali, že moju plodnosť môže ovplyvniť liečba rádioaktívnym jódom, ktorú budem možno potrebovať po operácii, zrútila som sa. Tiež som sa obávala, že sa s chirurgickým zákrokom niečo pokazí, napríklad krvácaním alebo infekciou, a že zomriem," spomína Monika na nepríjemné zážitky.
"O štyri dni neskôr som sa svojpomocne presťahovala do bytu, pretože som podpísala nájomnú zmluvu už mesiace predtým. Keď som sa zmierila s rakovinou, viac ako inokedy som si želala, aby som mala partnera, ktorý by ma podporoval. Moja operácia bola naplánovaná na 7. februára, ale kvôli stupňujúcej sa situácii s Covidom moja mama nemohla priletieť, aby bola so mnou, ako sme plánovali. Našťastie, priateľ mi ponúkol, že ma vezme do nemocnice. Týždeň po mojej operácii bol veľmi ťažký. Mala som bolesti, ale musela som sa zotaviť sama doma," hovorí Monika.
Na základe rady lekára sa Monika neskôr začala zaoberať zmrazovaním vajíčok, ktoré by ju stálo viac ako 4 000 eur. "Vedela som, že život sa musí zmeniť a že sa musím aktívne snažiť s niekým stretnúť. Stiahla som si aplikáciu Hinge a začala chatovať s niekoľkými mužmi. Začala som si posielať správy s chlapom menom Andy (44). Mesiac po mojej operácii sme išli na rande a hneď si sadli. Dokázali sme sa rozprávať hodiny, skutočne ma rozosmial, páčilo sa mi to. S Andym sme si každý deň písali správy. Umožnilo nám to pomaly sa spoznávať. Keď sa v júli začalo zmierňovanie lockdownu, mohli sme spolu tráviť čas tvárou v tvár. V septembri sme boli šokovaní - ale nadšení - keď som zistila, že som tehotná," opisuje Monika.
"Začiatkom tohto mesiaca sme kúpili spoločný dom v Tunbridge Wells. Aj keď sa dieťa narodí v máji, možno budem musieť podstúpiť liečbu rádioaktívnym jódom, ale lekári mi povedali, že momentálne nemám rakovinu. Úprimne verím, že ma moja diagnóza viedla k stretnutiu s ním. Rakovina ma prinútila uvedomiť si, že môžem mať život, aký som vždy chcela - len som si za ním musela ísť," dodáva.
