Stalo sa tak pred očakávaným rozhodnutím britského súdu o požiadavke Spojených štátov na vydanie 49-ročného aktivistu.
Shipton sa podľa vlastných slov obáva, že súd 4. januára rozhodne v prospech extradície založenej na "náhodnom a zlomyseľnom" spôsobe, akým sa zaobchádza s jeho synom počas súdneho procesu. Dúfa preto, že nový šéf Bieleho domu po svojom januárovom nastúpení do úradu udelí Julianovi Assangeovi milosť.
Nils Melzer, pozorovateľ OSN pre prípady mučenia, taktiež tvrdí, že Assangeov osud by mohol byť v Bidenových rukách. Melzer pre nemeckú stanicu Deutsche Welle uviedol, že Assangeovi upierajú základné práva a verí, že v Londýne sa mu nedostane spravodlivého súdneho procesu.
Melzer predtým zároveň poznamenal, že Assangeovo zdravie sa v britskom väzení výrazne zhoršilo, a to "až do takej miery, že jeho život je teraz v ohrození", a austrálsky aktivista požiadal dosluhujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa o milosť.
Assangeovi hrozí v Spojených štátoch do 175 rokov za mrežami v súvislosti s krádežou a so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa amerických vojenských operácií v Iraku a Afganistane, ktoré odhalili vojnové zločiny spáchané americkými vojakmi.
Britská polícia zatkla Assangea v apríli 2019 na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde sa ukrýval sedem rokov, a to za to, že sa nepodvolil skoršiemu zatykaču týkajúcemu sa nesúvisiacich obvinení vo Švédsku, ktoré boli nakoniec stiahnuté.
