Sedem lodí bangladéšskeho námorníctva po štvorhodinovej plavbe z prístavného mesta Čitágáon dorazilo na ostrov Bhásán Čar ležiaci približne 34 kilometrov od pevniny, uviedol tamojší vládny úradník.
Na ostrove podľa úradov prijali 433 mužov, 523 žien a 848 detí. Úrady tvrdia, že všetky osoby sa na premiestnení zúčastnili dobrovoľne a nebol na ne vyvíjaný nátlak. Niekoľko ľudskoprávnych organizácií a skupín aktivistov však tvrdí, že niektorých Rohingov k premiestneniu prinútili.
Išlo v poradí o druhú skupinu rohinských utečencov, ktorú na ostrov premiestnili z preplnených táborov v pohraničnom bangladéšskom okrese Cox's Bazar. Prvú skupinu 1642 Rohingov úrady na ostrov vyslali 4. decembra aj napriek nesúhlasu ľudskoprávnych organizácií.
Veliteľ miestnych námorných síl, vyhlásil, že počet utečencov, ktorí dobrovoľne súhlasili s druhou fázou premiestňovania "prevýšil očakávania". Úrady podľa jeho slov spočiatku predpokladali, že premiestnia približne 1200 utečencov, no nakoniec sa rozhodlo na ostrov odísť 1804 osôb.
Ostrov Bhásán Čar vystúpil nad hladinu mora len pred 20 rokmi, pričom nikdy nebol obývaný. Ubytovacie zariadeniach na ostrove by mali celkovo prichýliť 100.000 migrantov. To však predstavuje len časť z miliónovej komunity Rohingov, ktorí momentálne žijú v preplnených utečeneckých táboroch v okrese Cox's Bazar, konštatuje AP.
Medzinárodné humanitárne organizácie a OSN presun Rohingov odmietajú od roku 2015, keď bol prvýkrát navrhnutý, pripomína AP. Silná smršť môže podľa nich ostrov zaplaviť a ohroziť životy tisícov ľudí. Ľudskoprávna organizácie Amnesty International (AI) a Human Rights Watch (HRW) bangladéšsku vládu žiadajú, aby premiestňovanie Rohingov zastavila.
V auguste 2017 utieklo do Bangladéša z prevažne budhistického Mjanmarska približne 700.000 Rohingov. Urobili tak v dôsledku násilností a rozsiahleho porušovania svojich ľudských práv zo strany miestnej armády, ktoré viaceré ľudskoprávne organizácie označili za genocídu.