Oči Jozefa Mičietu boli počas nášho stretnutie pri Žiline plné smútku. „Tu v týchto horách sme pred dvadsiatimi rokmi spolu zachraňovali čestných a spravodlivých ľudí. Útočili na nich výpalníci, díleri a my sme nasadzovali svoje životy za to, aby sme Slovensko urobili lepším. Poznám tu každý kútik, máme prelezený každý kúsok lesa. Milan bol pán policajt,“ hovorí so stiahnutým hrdlom Mičieta a pokračuje: „V 90. rokoch sa tu platilo výpalné Kalánimu, Holáňovi a on nasadzoval vlastný život, aby týchto ľudí zastavil.“
Správa o tragédii, ktorá sa odohrala v prešovskej väznici, Lučanského kamaráta nesmierne zasiahla. „Keď som počul, čo sa stalo, srdcom mi prešla obrovská bolesť,“ vyznal sa zo svojich pocitov. „Srdce mi schvátil neskutočný smútok, bol to človek s veľkým srdcom, čistou dušou. Vždy bol spravodlivý, rovný a čestný. Vždy sa staval čelom k problémom, ľuďom, robote a vždy sa snažil podať pomocnú ruku,“ tvrdí policajt, ktorý s ním slúžil od roku 1996 a verí v jeho nevinu.
