Táto hodnota posunie Slovensko v rebríčku 27 krajín Európskej únie o jednu priečku vyššie, stále však bude 14. najnižšia medzi členskými krajinami. Upozornila na to analytička FinGo.sk Lenka Buchláková, vychádzajúc z dát Európskeho štatistického úradu.
Najnižšiu minimálnu mzdu majú Bulhari, pohybuje sa približne na úrovni 312 eur. V Únii však sú aj krajiny, ktoré minimálnu mzdu zavedenú nemajú. Ide o Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Úrovne minimálnych miezd sa v Únii pohybujú od 312 do 2142 eur mesačne.
"Len 21 krajín Európskej únie má zavedenú garantovanú spodnú hranicu príjmu. Takmer vo všetkých krajinách Únie sa vlani zvyšovala minimálna mzda, tento rok výraznejšie len na Slovensku," okomentovala Buchláková s tým, že Slovensko výraznejší nárast zažilo aj v predošlom období, kedy minimálna mzda vzrástla z 520 eur za rok 2019 na 580 eur za rok 2020. "Aj Bulhari, ktorí majú dlhé roky nelichotivo najnižšiu minimálnu mzdu, pocítili medziročné navýšenie o 26 eur," porovnala analytička.
Bulhari spolu so Slovákmi patria medzi desať krajín, ktoré majú minimálnu mzdu do 700 eur. Okrem týchto dvoch krajín do desiatky patria Litva (430 eur), Rumunsko (461 eur), Maďarsko (487 eur), Chorvátsko (546 eur), Česká republika (575 eur), Poľsko (611 eur), Estónsko (584 eur) a Lotyšsko (607 eur).
Ako dodala analytička, v piatich krajinách Únie sa minimálne mzdy pohybujú od 700 do 1000 eur. Sú nimi Portugalsko (741 eur), Grécko (758 eur), Malta (777 eur), Slovinsko (941 eur) a Španielsko (1050 eur).
"Najvyššiu minimálnu mzdu poberajú ľudia vo Francúzsku (1539 eur), Nemecku (1584 eur), Belgicku (1594 eur), Holandsku (1636 eur), Írsku (1656 eur) a Luxembursku (2142 eur)," vyčíslila Buchláková s tým, že výrazne rástli v tomto roku minimálne mzdy práve v strednej a východnej Európe, okrem Slovenska napríklad aj v susednom Česku o vyše 40 eur.
Zaujímavosťou podľa analytičky je, že rozdiely v minimálnych mzdách v členských štátoch EÚ sú po zohľadnení rozdielov v cenovej hladine podstatne menšie ako vlani. "Minimálna mzda v členských štátoch s nižšou cenovou hladinou sa pri vyjadrení parity kúpnej sily (PPS) relatívne zvýšila a, naopak, je relatívne nižšia v členských štátoch s vyššími cenovými hladinami," uzavrela Buchláková.