Neuviedol však, kedy by sa takéto hlasovanie malo konať. Informovali o tom agentúry Reuters a Belta.
Bieloruská opozícia považuje Lukašenkove návrhy na zmeny ústavy len za zastierací manéver, prostredníctvom ktorého sa chce udržať pri moci aj po sporných prezidentských voľbách z augusta tohto roku.
Lukašenko pred časom navrhol, aby sa Celobieloruské ľudové zhromaždenie, čo je inštitúcia zahŕňajúca zástupcov vlády a rôznych sektorov ekonomiky a spoločnosti krajiny, stalo ústavným orgánom, ktorého členovia by boli volení na päťročné funkčné obdobie.
O tom, či sa tak naozaj stane, sa však podľa Lukašenka ešte nerozhodlo. "Bude to súčasťou návrhu zmeny ústavy a budete o tom musieť rozhodnúť prostredníctvom referenda," povedal Lukašenko.
Alexandr Lukašenko nedávno inicioval zmenu ústavy, na základe ktorej chce delegovať časť svojich prezidentských právomocí na nižšie vládne úrovne. V decembri následne navrhol, že odovzdá časť svojich prezidentských právomocí práve Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu.
Masové protesty sa v Bielorusku pravidelne konajú už od 9. augusta, keď v prezidentských voľbách podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil dlhoročný autoritársky prezident Lukašenko. Opozícia však tvrdí, že voľby boli sfalšované a skutočnou víťazkou je Sviatlana Cichanovská, ktorá kandidovala proti Lukašenkovi namiesto svojho uväzneného manžela.
Cichanovskú, ktorá krátko nato utiekla do Litvy, podporujú západní lídri odmietajúci uznať výsledky volieb. Lukašenko, ktorý má pevnú podporu zo strany Moskvy, sa zdráha odstúpiť a navrhuje ústavné reformy so zámerom upokojiť protesty. Od vypuknutia protestov už v krajine podľa opozičných lídrov zatkli viac ako 30.000 ľudí. Na Lukašenka a viacerých jeho spojencov uvalila sankcie v súvislosti s násilným potláčaním opozičných demonštrácií aj Európska únia.