Sú to tri roky, čo ste skončili s hokejom. Čo predchádzalo tomuto prekvapujúcemu rozhodnutiu?
- Celé sa to zbehlo, keď sa odrazu nakopilo viac nepríjemností. Vo Švédsku mi hokej dosť znechutili a trápili ma aj zranenia. Dodnes mám problémy so stavcami a s platničkami v driekovej oblasti chrbta. Navštevujem fyzioterapeutov a snažím sa dostať do bodu, keď budem môcť aspoň rekreačne športovať.
Neľutujete s odstupom času, že ste sa vzdali milovaného športu, ktorému ste dovtedy toľko obetovali?
- Ukončiť kapitolu, ktorej človek podriadil a venoval celý svoj život, nie je vôbec jednoduché rozhodnutie. Takáto križovatka osudu býva celkom komplikovaná, obzvlášť pre niekoho ako ja, kto urobil tento rez vo veku 19 rokov. Okrem hokeja som nič iné nevedel ani nepoznal.
Ešte nikdy ste sa nevyjadrili k svojej dopingovej kauze a dištancu z jari 2017...
- Nie je dôvod, prečo by som mal skrývať príčinu trestu. V januári 2017 na majstrovstvách sveta ma po štvrťfinále so Švédskom predvolali na dopingovú kontrolu. Vo vzorke moču mi okrem zakázaných liekov, ktoré som bral 8 mesiacov predtým, našli aj tie na spanie, vitamín C, E a magnézium.
Ako sa do vášho tela dostali?
- Viac než pol roka od užívania liekov som aj zabudol, že som ich bral. Bolo to počas rehabilitácií driekovej časti chrbtice. Tieto lieky sa používajú na vybudovanie alebo zachovanie svalového tkaniva a kostnej hmoty či na liečbu chronických infekcií.
Z pôvodného dištancu na 1,5 roka bola napokon 3,5-ročná stopka. Ako ste ju vnímali?
- Keďže nikdy v živote som úmyselne nebral, neberiem a ani nebudem brať žiadne drogy alebo zakázané látky, bolo to strašné. Predstavte si súdnu sálu, v ktorej čelíte Svetovej antidopingovej agentúre, ktorá zažalovala Medzinárodnú hokejovú federáciu za pôvodný trest! O to smutnejšie bolo, že som lieky neužíval v zlej viere, alebo za účelom zlepšenia svojho výkonu. Chcel som iba jedno - byť zdravý...
Aký bol prechod z ľadu do normálneho, bežného života? Nechýbal vám hokej a všetko to s ním spojené?
- Transformácia bola náročná, nielen z psychickej, ale aj fyzickej stránky. Keby som mal vybrať jednu vec, tak zo všetkého najviac mi chýbala práve tá atmosféra v kabíne a spoluhráči.
Kam viedli potom vaše prvé kroky?
- Najprv som pracoval doma na Slovensku. Tam sa mi rozšírili obzory, v dôsledku čoho som vedel, čo chcem ísť študovať. Keďže som ovládal angličtinu a švédčinu, nad zmenou som neváhal. Prihlásil som sa na univerzitu do Fínska, odbor medzinárodný obchod. Systém vzdelávania je tam do určitej miery veľmi praktický. Rôznorodosť popri kreativite a inováciách tvorili akúsi chrbtovú kosť nášho bakalárskeho štúdia.
Od septembra zarezávate na inžinierskom štúdiu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).
- Univerzita každoročne produkuje diplomatickú špičku. Rozhodnutie ísť tam bolo dosiaľ najlepšie v mojom živote. Keďže ma baví biznis na svetovej scéne, študujem odbor medzinárodný obchod s ropou a plynom v ruskom a anglickom jazyku formou double degree v spolupráci s Nórskou univerzitou. V škole je obrovská konkurencia. Výučba prebieha aj v sobotu alebo cez sviatky. Bežný deň vyučovania môže trvať aj 10 hodín.
V čom sa líši aktuálna ruská skúsenosť od tej predchádzajúcej fínskej?
- Najväčší rozdiel je v prístupe profesorov, no aj vo vzťahu k informáciám a vedomostiam. Štúdium je viac teoretické, no nikto sa s nami nemazná. Vyžadujú sa profesionalita, precíznosť a pracovitosť.
