Pred 20 rokmi Wen Ťün-chung k sebe vzala malého pekinéza opusteného na ulici v meste Čchung-čching. Odvtedy nerobí nič iné, než že vyhľadáva stratené psy a poskytuje im útulok a ochranu pred poranením alebo smrťou pod kolesami áut a pred mäsiarskym nožom.
"O tieto psy je dôležité sa postarať," tvrdí čulá dôchodkyňa. "Zem nie je len pre ľudí, patrí aj zvieratám," dodáva.
Mať domáce zviera bolo kedysi v Číne považované za buržoázny prežitok a komunistický režim to zakazoval. V posledných 20 rokoch sa ale veľa zmenilo a milióny Číňanov si dnes obstarávajú štvornohého priateľa, aby ho potom často nechali na ulici.
Krajina nemá zákon na ochranu zvierat, a tak tam sú desiatky miliónov potulných psov a mačiek, uvádza združenie AnimalAsia. Zvieratá bývajú len zriedka sterilizované, ich počty rastú a útulky bývajú preplnené.
Pani Wen nachádza pred svojimi dverami pravidelne nových nájomníkov a každý deň jej niekto volá, aby pomohla. Okrem 1300 psov poskytuje útočisko asi stovke mačiek, štyrom koňom, králikom a vtákom.
Niektorí psi sa voľne prechádzajú po pozemku aj v dome, ale väčšina je zatvorená v kotercoch, veľkí psi vonku a malí v dome, aby sa zabránilo bitkám.
"Niektorí ľudia si myslia, že som blázon," pripúšťa pani Wen.
Deň pre ňu začína o štvrtej ráno, kedy je potrebné vyniesť 20 až 30 vriec exkrementov. Nasledujú raňajky: pani Wen pripravuje 500 kilogramov potravy, ktorú sama varí v obrovskom hrnci.
Každá miestnosť v jej poschodovom domčeku je plná kotercov, ktoré sú postavené na sebe. Pani Wen sa už musela niekoľkokrát kvôli sťažnostiam susedov presťahovať.
Predaj predchádzajúceho bytu jej umožňuje financovať činnosť. Na starostlivosť o zvieratá venuje aj svoj dôchodok a vzala si pôžičku, pretože vyčerpala úspory.
Od chvíle, čo sa stala známou na sociálnych sieťach, dostáva pani Wen tiež dary. Dúfa, že to priláka ľudí, aby si vzali domov niektoré zviera, ale stále je viac tých zvierat, ktoré prichádzajú, než tých, ktoré si ľudia vezmú.
Činnosť pani Wen ale vyvoláva aj odmietavé reakcie. "Byť zavretý v malej klietke je horšie než byť na ulici," mieni jeden z kritikov.
Pani Wen má k ruke šesť zamestnancov, ktorí spia v rovnakej miestnosti naplnenou vrecami so žrádlom pre zvieratá. "Mám rád psy, aj keď ma hryzú," hovorí jeden z nich a ukazuje ruky plné jaziev.
Pani Wen síce zvieratá miluje, ale starostlivosť o také množstvo je pre ňu každodenným bojom. "Je to naozaj ťažké. Psov je stále viac a miesta stále menej," sťažuje sa.
