Je možné, že nastane scenár, že nemocnice nebudú zvládať starať sa o nápor COVID-pacientov?
- Lekári už povedali, že nápor pacientov zvládnu tak, že ich prijmú, ale nedostanú tú starostlivosť, ktorú ich stav bude vyžadovať. Zo sanitky ich určite vyložia a niekde aj uložia, ale podľa typu diagnóz a zložitosti stavu dostanú potrebnú starostlivosť v katastrofickom scenári len tí, ktorí majú vyššiu šancu si svoj stav po pripojení na prístroje zlepšiť.
Ak nepožiadame o externú pomoc, čomu sa politici bránia, tak sa množstvo pacientov udusí. Doma, v sanitke, na posteli v nemocnici. Máme nedostatočné kapacity vysokošpecializovaných pracovísk a k tomu máme nedostatok personálu.
Máme takmer 2 300 mŕtvych. Kde sa toto číslo podľa vás zastaví?
- Úmrtí máme dnes k 3. januáru 3-tisíc, lebo k vyše 2 300 úmrtiam „na“ COVID je potrebné pripočítať zo štatistiky vyše 600 úmrtí „s“ COVID-om. Slovensko si vedie veľmi presné štatistiky a je to vďaka výbornej práci patológov presne v zmysle odporúčaní WHO.
Za december je spoločné číslo 1 732, za mesiac narástlo o tisíc. Predpokladám, že za samotný január to narastie na 2 500 a budeme mať spolu viac ako 5-tisíc úmrtí „s“ a „na“ COVID. Začiatkom mája môžeme byť veľmi blízko 10-tisíc úmrtí. Stále to nebude koniec.
Čo môže za to, že sme sa z premiantov prvej vlny dostali do situácie, že rapídne predbiehame iné štáty v počte mŕtvych?
- Premiant prvej vlny sme boli za cenu veľmi dlhého tvrdého lockdownu a dodržiavania opatrení, dobrej disciplíny. Ale my sme otvorili len fabriky, aby sme splnili objednávky zo zahraničia, ale nechali sme zatvorené školy. V Škandinávii sa postupne išlo do školy po Veľkej noci, u nás v júni a aj to len na 2 týždne dobrovoľne. To nebolo riadenie boja s pandémiou, to bolo zdecimovanie duševného zdravia a psychickej pohody obyvateľstva. Reálne nič iné spraviť nevieme a naše pokusy o lockdown boli úspešné len v septembri a októbri, keď sme skončili zákazom vychádzania, zavretými školami a reálne sme zastavili rast šírenia vírusu. Ale my ho musíme spomaliť. To sa nikdy nepodarilo. Nevieme prijímať regionálne, včasné a tvrdé opatrenia na obmedzenú dobu. Nevieme infikovaných v okolí detekovaných pozitívnych prípadov vystopovať a izolovať. Daňou je rýchle a masívne šírenie vírusu. Orava, Kysuce, Púchov a dnes Nitra sú príkladmi zanedbania povinností pri ochrane zdravia občanov.
Čaká nás tretia vlna?
- Sme v strede druhej vlny a potrebujeme ju dotiahnuť ako-tak úspešne do konca. Potom príde leto a teplo. Paralelne očkovanie. Problémom môže byť nová mutácia z Británie. Za horizont leta nevidím, nie som evolučný virológ.
Na spustenie je pripravený semafor, je podľa vás dobre vypracovaný a môžeme ho dať do prevádzky hneď po lockdowne?
- Podľa semaforu sme mali ísť od septembra. Musíme mať aj dnes prijatý systém, ktorý monitoruje parametre výskytu a šírenia sa vírusu a spúšťa opatrenia podľa vážnosti situácie. Podľa mňa je veľkým posunom vpred. Mal dávno platiť. Dnes by sme boli v VII. pásme v čiernej zóne, ale to je obraz reality.
Pôvodne sa rátalo s tým, že školy otvoríme už po zimných prázdninách. Je podľa vás možnosť otvoriť ich hneď po lockdowne?
- Pre I. línie a pracovníkov v nich bude potrebné otvoriť materské školy a asi aj I. stupeň základných škôl veľmi skoro. Ale 11. januára deti do škôl nepôjdu a predpokladám, že v januári sa epidemiologická situácia nezlepší a preto budeme mať celý I. polrok dištančné vzdelávanie.
Ako sa s tým, že žiaci neboli v škole niekoľko mesiacov, vysporiadajú samotné deti? Vy by ste odporúčali, aby sa rušili letné prázdniny?
- Naše deti neboli v škole niekoľko semestrov, nie mesiacov. Od polovice marca boli v škole pár týždňov minulý a tento školský rok. Okrem totálne zavretých škôl totiž platil aj semafor ministerstva školstva a mnohé triedy a školy boli zatvárané postupne podľa nariadeného druhu karantény. Veľmi rozumný systém.
V Škandinávii ho mali celý rok 2020. Väčšina Európy chodila do školy po takmer celý čas. Nemci od polovice augusta do polovice decembra, vo Švajčiarsku stále, v Rakúsku takmer stále, v Škandinávii do polovice decembra. Slovensko zachraňuje HDP produkované v automobilkách, zahraničné objednávky a vykašľalo sa na šikovné opatrenia pre školy. Dištančné vzdelávanie nie je k dispozícii pre veľkú časť žiakov. Je to trestuhodné. Minister sa snaží, ale podporu má v desiatkach miliónov eur namiesto masívneho zavádzania digitalizácie.
Premeškali sme príležitosť a skrblíme financie. Z HDP sa nenajeme. Letné prázdniny by som nerušil. Ale je pravda, že mnohé krajiny majú kratšie letné prázdniny, dobrým príkladom je Nemecko, ktoré v jednotlivých spolkových krajinách začína a končí prazdniny v rôznych dátumoch, ale trvajú len 6 týždňov. Následne majú na jeseň 2 týždne a rovnako majú kratšie zimné prázdniny. Dáva mi to zmysel.
