Ako prebieha zháňanie peňazí na našom malom slovenskom trhu? A má vôbec Svitko ešte motiváciu pretekať? Čo ho ženie vpred? Aj na tieto otázky odpovedal púštny dobrodruh vo svojom pravidelnom blogu, kde informuje fanúšikov o aktuálnom dianí na Dakare. Ako sám priznal, začiatky v motošporte boli rozpačité. „Prvý rok to bolo asi najjednoduchšie, pretože som mal dvoch až troch sponzorov, ktorí investovali asi dva roky po sebe. Zažil som aj rok, keď som mal veľký problém, keď som mal sľúbený zaplatený takmer celý Dakar a tesne pred začiatkom mi to odriekli."
"Vtedy mi pomáhali ľudia aj zaslaním 100 eur a podobne. Teraz mám veľkého partnera Slovnaft a pomáhajú mi aj kamaráti, ktorí chcú, aby som šiel. Dokopy mám cca 30 sponzorov. Vážim si každú pomoc, ktorú dostanem. Boli aj roky, keď mi museli požičiavať kamaráti a ostal som zadlžený,“ priznal Svitko vo svojom blogu. Dnes si už rodák zo Žaškova nemusí nič dokazovať. Veď predsa jeho najlepšie umiestnenie na Dakare, konečné 2. miesto z roku 2016, je fantastický úspech, ktorý sa len tak hocikomu nepodarí.
„Ja som svoj cieľ v podstate už dosiahol. Môj sen bol dostať sa do tretieho miesta. Jasné, chcel by som ho určite raz vyhrať, keby som to nechcel, tak by som sa na to už vykašlal. Ale motorky sú pre mňa život,“ dodal Svitko a prehovoril aj o tom, či na Dakare stále pociťuje strach. „Idem do etapy s tým, že sa tu každý rok stane nešťastie a môže to postihnúť aj mňa. Ideš 130 km/h, nedobrzdíš zákrutu a dole je útes. Ale neriešim to,“ uzavrel Svitko, ktorý nedeľňajšiu úvodnú etapu zvládol na výbornú, skončil na14. mieste.