V Bodkovi hráte so špičkovo vycvičeným psom, respektíve so psami... Mali by ste vy sám trpezlivosť aspoň trochu rozvinúť potenciál nemej tváre?
Určite áno. Na psovi je úžasné, že keď sa oňho staráte a máte ho za reálneho parťáka, tak vás miluje nadovšetko. Nekombinuje s citmi ako my, ľudia. Všetko, čo mu dáte, dostanete niekoľkonásobne späť. Musíte mať hlavne vytrvalosť a dosť maškŕt. Pri točení som pochopil, že všetko väčšinou funguje výmenou za nejakú dobrotku. Chce to ale veľa trpezlivosti, lásky a času.
Ako sa vám vo všeobecnosti natáčalo so zvieratami?
Takúto veľkú skúsenosť som mal prvýkrát. Bol to v každom prípade zaujímavý zážitok. Tie psíky boli prirodzené vždy, čo sa o nás hercoch nedá vždy povedať. Tak som sa snažil svojou prirodzenosťou napasovať k prirodzenosti psíkov.
Aký máte vzťah k psom?
Mám pozitívny vzťah k psom. Momentálne nemám psa, moji rodičia majú. Zblížil som sa s hracím hlavným psom – Orinom. Vždy, keď sa vidíme, tak sa vždy na seba veľmi tešíme.
Neinšpiroval vás seriál natoľko, že by ste si chceli zadovážiť psa?
Určite áno, keď budem mať čas, tak by som rád mal psíka. Momentálne náš čas plne vyplňuje dcéra. Možno neskôr.
Časť uplynulého leta ste strávili s Lukášom Latinákom a s Adym Hajdu na záhoráckom vidieku, v dome, kde sa Ady rozhodol trvalo žiť. Skúšali ste tam novú hru. Bavilo by vás fungovať uprostred takejto vidieckej idylky aj dlhodobo?
U Adyho sme pracovali pod režijnou taktovkou Kuba Nvotu na našej novovzniknutej inscenácii Účet. Traja kamaráti sú na víkendovej chate. Po parádnom piatkovom večere strávenom v miestnej reštaurácii sa prebudia a ten, ktorý zaplatil účet, poprosí ďalších dvoch, či by sa mu naň nemohli zložiť, že mal vypité a v slabej chvíli urobil chybu. Úplne banálna zápletka, ale vynikajúco rozpísaná. O tom, ako veľké hádky v živote vznikajú zo zdanlivých banalít, o kamarátstve, ženách, krízach stredného veku, samote, ale s vtipom a s nadhľadom. Určite by ma bavilo mať chatu, kam môžem kedykoľvek zájsť. Počas minulého roka som na to často myslel. Miesto, kde môžem byť so svojimi najbližšími, prípadne sám so sebou, vedieť sa stratiť v lese…
Mimochodom, práve Ady Hajdu svojho času povedal: „Keď sa ti narodí dieťa, začneš sa úplne inak báť.“ Ste iný človek, odkedy ste otcom?
Samozrejme, pocit zodpovednosti za niekoho iného vám zmení myslenie. Ako prioritu máte už nastálo svoje dieťa. Vo všetkom. Myslíte dva kroky dopredu. Ja som si to najviac uvedomil práve počas korony. Čo by bolo, keby sa stalo niečo vážne nám dvom, nebodaj jej? To vám predtým nenapadne.
Komunikácia s dcérkou ešte asi veľmi neprebieha, ale už zrejme tušíte, aký budete typ otca. Budete do výchovy dávať viac z neurotika alebo pohoďáka?
Komunikácia s dcérou práveže už prebieha veľmi intenzívne. Akurát si nie som istý, či dobre lúštim, čo si myslí, a ona je na tom zrejme rovnako. Vedieme siahodlhé debaty o ,Ga, gegege, bo, uaua, plplplp, uauaue, bebebe...´ Máme rozdebatovaných množstvo veľkých tém, niekde sa názorovo líšime, niekde stretávame, ale zatiaľ sme obaja ,pohoďáci´, ako vravíte. Pomaly sa ladíme jeden na druhého.
Bude dcérka rozprávať aj po maďarsky? Máte v pláne naučiť ju to?
Bolo by to super. Či to mám v pláne? Doteraz som mal v pláne všeličo a všetko sa udialo inak, takže nejako výrazne sa nesnažím veci plánovať. Dúfam, že učenie maďarčiny spontánne prevezmú do rúk moji rodičia.
Vlani ste sa ocitli aj pod skalpelom. Meniskus poslúcha? Noha ako nová?
Vynikajúci chirurg MUDr. Sestrienka sa zatiaľ postaral o obe moje kolená. Po tom, ako fungujem, to bude zrejme naozaj špičkový doktor, lebo ich trápim, ako sa dá. Postupne sa snažím zvyšovať intenzitu športovania a dostávam sa do svojej kože, teda kondície. Bez pohybu by som nedokázal existovať. Dobíja mi baterky.
Ako ste strávili nedávne vianočné sviatky? Iba doma, v trojici?
Trávili sme ich na východe s Aničkinou rodinou. Kvôli korone sa nám totiž plány nečakane zmenili. Celé sviatky som pociťoval, že sa končí bizarný rok a do toho ďalšieho som sa rozhodol symbolicky vykročiť pravou nohou. Možno sa naozaj niečo udeje.
Čo počas neho očakávate, možno okrem zázrakov, ktoré prinesie vakcinácia?
Mohol by byť špeciálny napríklad tým, že dcérka začne chodiť, rozprávať, budeme hrať divadlo, budú tam sedieť diváci a aspoň trošku sa zmierni tá nevraživosť, ktorá je medzi ľuďmi. Keby sme sa ako spoločnosť uzdravili - a nielen z korony, to by bolo veľmi špeciálne a zároveň by som si to prial.
