S hercom ROBOM JAKABOM (44) sme sa rozprávali aj o jeho komunikácii s niekoľkomesačnou dcérkou či o novom seriáli Bodka, ktorý nakrúcal bizarným spôsobom.
Ochorenie COVID-19, ktoré posledný rok totálne zmenilo fungovanie sveta, sa nevyhlo ani vám. Ako ho zvládlo vaše telo? Zostali ste s rodinou, či ste sa okamžite snažili izolovať?
Keď som sa dozvedel, že som bol v kontakte s pozitívnym kamošom, samozrejme, odizoloval som sa a našťastie to manželka s dcérkou neschytali. Mal som prvé tri dni zimnicu s horúčkami, potom som stratil čuch a chuť a k tomu sa pridali bolesti hlavy. Cítil som, že ma to dosť vyčerpalo, aj keď som mal relatívne naozaj veľmi jemný priebeh, možno aj vďaka otužovaniu, s ktorým som uplynulú jeseň začal. Množstvo nás, nových otužilcov, je určite pozitívnym fenoménom koronových časov. Nech žijú pozitívne trendy!
Akým ste posledného trištvrte roka občanom? Poslušným a trpezlivým, alebo zľahka rebelujúcim a šomrajúcim?
Snažím sa dodržiavať všetky opatrenia, tým uchrániť svoje okolie a nepodliehať zbytočne konšpiračno-buričským náladám. Dôverujem epidemiológom a odborníkom. Kto iný by mal mať relevantné informácie z danej oblasti? Mali by sme sa spájať a byť voči sebe kolegiálni, ‚hejtom‘ si totiž nepomôžeme. Vo finále si to všetko aj tak zlíznu zdravotníci, príbuzní chorých a ľudia, ktorí musia pracovať, lebo nemajú právo kvôli mimoriadnemu stavu na voľno. Nesmieme ich v tom nechať. Novej vláde nezávidím jej situáciu, zároveň si niekedy vravím, že by miestami mohli úspešnejšie zvádzať boj so svojím egom a myslieť práve na to spájanie ľudí.
Keď sme spolu robili rozhovor predvlani, mali ste hlavu plnú divadelných textov, mali ste toho očividne veľa... Už po pár mesiacoch vás však kvôli korone čakal nútený oddych. Privítali ste ho?
Ten rozhovor bol počas skúšobného procesu Gogoľovho Revízora. Bol to jeden z tých procesov, keď som nevedel naozaj myslieť na nič iné a všetok čas a energiu som venoval práci na inscenácii. Postava Chlestakova ma prenasledovala vo dne - v noci. Obrovské nasadenie, energia a silná kritická otvorenosť úžasného poľského režiséra Lukasza Kosa nás totiž úplne pohltila. Bola to výborná práca, ktorej výsledkom bol vznik vynikajúcej inscenácie. Žiaľ, keď prišla korona, hranie sa stoplo. Revízora si momentálne z času na čas opakujem sám, alebo sa mi o ňom sníva. Nútený oddych mi ale otvoril úplne iné dvere, do ktorých by som nemal čas nazrieť. A tam som sa začal stretávať sám so sebou. Častejšie a intenzívnejšie. A, samozrejme, mohol som sa venovať malej a manželke a fakt som si to užíval. Vo všetkom zlom treba hľadať niečo dobré.
Manželka už začala aj nejako symbolicky pracovať popri materskej?
Áno, symbolicky, ale momentálne jej takmer všetok čas zaberie starostlivosť o našu neúnavnú dcéru.
A vy máte tej práce v poslednej dobe koľko? Tak akurát, aby ste úplne nezabudli, že ste herec?
Presne ste trafili klinec po hlavičke. Práce mám tak akurát, aby som nezabudol, že som herec, a teším sa, keď sa znova rozbehne divadlo.
Na obrazovkách Jojky odštartoval nový seriál Bodka, kde hráte hlavnú postavu. Akú máte s prácou na tomto projekte spojenú emóciu? Ostáva vo vás vo všeobecnosti niečo z projektov, ktoré medzičasom prekryli ďalšie práce?
Každá práca vo mne zanecháva inú stopu. Je to spojením ľudí, s ktorými robím, rozdielnymi témami a postavami, ktoré hrám, celkovým naladením... Je pravdou, že z práce na Bodkovi mam spojené naozaj extra špecifické zážitky.
Akého druhu?
Predstavte si, že máte dialóg so psom, ktorého tesne vedľa kamery neustále poveluje majiteľka, zároveň vám do zariadenia, ktoré máte v uchu, číta ďalší kolega texty, aby ste mali s kým viesť dialóg, lebo pes pochopiteľne nevie rozprávať, a do toho sa snažíte hrať, akoby nič, akoby to bolo normálne. (smiech) Niekedy som hral dokonca s plyšovým psom, to bol úplný bizár, raz by som si to rád pozrel v nejakom ,,behind the scenes”.