Napriek koronakríze, ktorá pripravila o robotu tisíce ľudí, tu, naopak, zamestnancov priberajú. Ich sadeničky putujú takmer do celej Európy. Koronakríza ich ako jedných z mála nepoložila na kolená. Ovocinárom v Ostraticiach sa v týchto dňoch začína sezóna, a tak hľadajú do svojich radov ďalších zamestnancov. Kto si myslí, že ide o ľahkú prácu, veľmi sa mýli.
„Máme veľa stálych, ale kvôli korone nám vypadli stáli pracovníci zo zahraničia, ktorí si chcú zamakať. Budeme mať 27 dvojíc, jeden štepí, druhý viaže, priemerne 1 500 kusov dokážu spraviť. Je to veľmi individuálne, ale tí najlepší, ktorým to však trvá naučiť sa, sa dostanú na 2- až 3-tisíc kusov a zarobia viac ako 50 eur na deň,“ prezradil obchodný zástupca firmy Jozef Žatko s tým, že vyrábajú najmä pre ovocinárske škôlky.
Nie je to práca pre každého a človek si musí k nej nájsť vzťah. „Neexistuje robot, ktorý by to dokázal lepšie ako človek. Podľa mňa záujem cudzincov klesá, tento rok to máme vykryté na 90 percent Slovákmi, ale to sú ľudia, ktorí tu prácu robia 15, 20 až 30 rokov,“ vysvetlil Žatko.
S prácami začali už po Novom roku. „V Taliansku sa začína jar v marci. Rok-dva to je v zemi, potom sa to vyorie a už z ako hotového stromu sa vysádzajú sady, ktoré majú životnosť 15 až 20 rokov,“ povedal J. Žatko a zároveň jedným dychom dodal, že takmer 3 a pol milióna sadeníc z Ostratíc končí hlavne v Nemecku, Holandsku, Taliansku, na Balkáne a v Rusku.
