Má blízke okolie šancu odhaliť, že človek plánuje samovraždu?
Ak je okolie blízke nielen v priestore, ale i mysľou, tak určite áno. Naše konanie však ovplyvňujú mnohé nevedomé pohnútky a nemožno vylúčiť, že takýto vývoj u človeka, ktorý nám niekedy spôsobuje utrpenie, radšej nevidíme. Bolo by to pre nás nemorálne a teda neľudské, tým aj neprípustné a radšej to nevnímame. Pomery v blízkom sociálnom priestore u človeka smerujúcemu k útoku na seba bývajú zložité, a teda aj ďalšie osoby, ktoré sa v ňom vyskytujú, prispievajú k zhoršovaniu jeho stavu viac alebo menej vedome. Preto často nemožno od nich očakávať primeranú reakciu. Inak by tých pokusov a úspešných pokusov bolo menej.
Dá sa odhodlanému človeku zabrániť v pokuse o samovraždu? Viete mu to nejako vyhovoriť? Alebo sa mu podajú nejaké lieky, liečba?
Nikto nie je „dostatočne“ odhodlaný. Tak ako kolíšu emócie a kvalita myslenia v čase, tak sa kolísavo približujeme a vzďaľujeme od odhodlania. Ide o ambivalentný stav, keď proti sebe pôsobí pud sebazáchovy a motívy smerujúce k iluzórnej úľave na základe vnímania vážnosti nepríjemného stavu. V pokuse v kritickom štádiu sa dá zabrániť jeho pacifikáciou fyzicky, alebo liekmi. Následne však musí nastúpiť psychoterapeutický proces, lebo lieky sa vylúčia a nikoho neudržíme naveky pod telesnou kontrolou.
Sú životné situácie, v ktorých majú ľudia viac sklon myslieť na samovraždu? Napríklad vo väzbe?
Všetky životné situácie, ktoré sú závažnou zmenou v doterajšom spôsobe života, sú rizikové. Rozhodujúci je pomer záťaže situácie a miery zraniteľnosti jedinca, pri nedostatku jeho schopnosti prispôsobiť sa novým podmienkam. Človek ostrieľaný podmienkami väzby sa nezaoberá neproduktívnymi úvahami o zmysle života, ale aktivitami, ktoré mu tam uľahčia život. Obrazne povedané, určite je veľmi nepríjemné musieť pracovať ako robotník vo fabrike, kde som donedávna bol riaditeľ. Preto mnohí riaditelia radšej odchádzajú robiť inam. Problém nastáva vtedy, keď to situácia neumožňuje.
Sú postupy vo väzniciach dostatočné? Pri nedávnom prípade generála Lučanského († 51) sme počuli o jeho kontakte so psychológom, sklony k samovražde boli vylúčené, napriek tomu došlo k tragédii.
Neviem nič o postupoch. Predpokladám, že vychádzajú z princípu zdravého rozumu podporené odbornou erudovanosťou tých, ktorí ich tvoria. Tu je potrebné sa opýtať, či naozaj niekto povedal doslovne, že sklony sú vylúčené. V takom prípade by išlo nadmieru odvážne tvrdenie, lebo podľa mňa sa v danej situácii pokus nikdy nedá vylúčiť. Myslím, že najodbornejšie je poskytnúť laicky zrozumiteľnú analýzu osobnosti s poukazom na aktuálne riziká s možnými bodmi rizika zvratu. Malo by byť jasné, že každá interakcia sledovaného s niekým iným, prípadne časový odstup, sú faktormi meniacimi predchádzajúce závery, ktoré sa vyvíjajú v čase. To znamená, že urobiť akýsi „nález“, že „nemá sklony“ a následne ho predkladať, asi nebude to, čo potrebujeme a čo dáva aspoň nejaký zmysel.
Čo sa dá a nedá odhaliť? V akej miere to súvisí so súčinnosťou vyšetrovanej osoby?
Psychologickým vyšetrením sa dá odhaliť, aký ten človek je a ako to prispieva k riziku pokusu. Existujú metódy, ktoré nám pomáhajú zistiť, aká je miera aktuálneho dopadu konkrétnej stresovej situácie na jeho konkrétnu osobu. Časť týchto metód si vyžaduje aktívnu spoluprácu, časť je menej závislá od jeho vôle „prejaviť sa“. Prípad nespolupráce považujem za výzvu tento stav zmeniť. Cieľom psychológa je vyšetriť, nie konštatovať, že sa to nedá pre slabú spoluprácu. Minimálne je potrebné posúdiť, do akej miery sú prítomné snahy niečo zakrývať a prečo. Umenie platne vyšetriť patrí k tým najťažším, to vedia tí, ktorí pracujú s malými deťmi, alebo veľmi starými ľuďmi. K uvedenej analýze prispeje aj psychiater, ktorý posúdi, či aktuálny stav nie je zmenený tak, že sa posunul z bežnej variantnosti zmien do stavu duševnej poruchy, ktorá zvyšuje riziko samovraždy.
Je možné urobiť ešte niečo viac, než sa robí, aby sa pokusy o samovraždu úplne eliminovali?
Viac je v tom, že budeme udržiavať duševné zdravie v dobrej kondícii, aby dokázalo vzdorovať záťaži, tak ako telo vírusu. Toto sa, žiaľ, už stalo prázdnou frázou tak, ako rozšírenie zdravej výživy pre široké masy obyvateľstva. Inak sa čiastkových podporných aktivít robí veľa. Pravdou ostáva, že ani ja neviem, čo by som robil, kde by som hľadal, keby mi napadlo, že mi je tu už dlho a nemá to zmysel...
