Vyplýva to podľa agentúr AFP a DPA z údajov, ktoré v piatok zverejnil program Európskej únie Copernicus (C3S). Minulý rok bol v Európe v priemere o 0,4 stupňa Celzia teplejší ako doterajší rekordný rok 2019, o 1,6 stupňa nad priemerom referenčného obdobia rokov 1981 - 2010 a o viac ako 2,2 stupňa nad priemerom predindustriálnej éry (1850 - 1900).
V globálnom meradle bol rovnako teplý ako rok 2016. Vtedy prispel ku globálnemu otepleniu o 0,1 - 0,2 stupňa fenomén El Niňo, ktorý sa vyskytuje raz za dva až sedem rokov. Počas jeho trvania sa výrazne zvyšuje prísun povrchovej teplej vody zo západnej časti Tichého oceánu k západnému pobrežiu Južnej Ameriky. Opačný, ochladzujúci efekt, má La Niňa, ktorá zvyčajne nasleduje po El Niňo.
Vlaňajšok bol zároveň o 1,25 stupňa Celzia teplejší ako predindustriálne obdobie. Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že globálny nárast teploty by nemal prekročiť 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, inak nastanú nezvratné klimatické zmeny. Tento cieľ je zakotvený aj v parížskej klimatickej dohode z roku 2015. Podľa C3S sa Zem od 70. rokov 20. storočia otepľuje v priemere o 0,2 stupňa za desaťročie.
Služba Copernicus poznamenala, že k rekordnému roku 2020 prispeli najmä nezvyčajne vysoké teploty v častiach Arktídy a na Sibíri, kde tiež zaznamenali neobvykle aktívnu sezónu požiarov.
