Prelom rokov nebol pre vás najlepší, skončili ste v nemocnici s koronavírusom. Čo predchádzalo dramatickej hospitalizácii?
O tom, či volať záchranku, som už nerozhodoval ja. Bol som v takom stave, že už som ani veľmi nevnímal. Lekár mi neskôr povedal, že to asi súvisí s mojou povahou. Ja to držím, dokedy sa dá. Cítil som, ako sa zo dňa na deň môj zdravotný stav zhoršuje, posledné dni som nejedol a v podstate už takmer nepil. Ťažko sa mi dýchalo. Manželka bola v tom čase tiež chorá, tak prišla Adela a rozhodla. Videla, ako na tom som, vraj to bolo v hodine dvanástej.
Prečo ste riskovali a nevolali záchranku okamžite, ako sa vám priťažilo? Čo keby Adela nebola prišla?
Dnes už viem, že som to zľahčoval, stále som si hovoril, a vravím si to aj dnes, že mnohí ľudia sú na tom horšie. Musím však úprimne povedať, že to nebolo nič povznášajúce. Opäť sa chcem poďakovať našim skvelým lekárom a zdravotnému personálu za to, čo robia. V nemocnici som si uvedomil, že človek je zdravý vtedy, ak je sila jeho vôle v súlade so silou osudu.