Prelom rokov nebol pre vás najlepší, skončili ste v nemocnici s koronavírusom. Čo predchádzalo dramatickej hospitalizácii?
O tom, či volať záchranku, som už nerozhodoval ja. Bol som v takom stave, že už som ani veľmi nevnímal. Lekár mi neskôr povedal, že to asi súvisí s mojou povahou. Ja to držím, dokedy sa dá. Cítil som, ako sa zo dňa na deň môj zdravotný stav zhoršuje, posledné dni som nejedol a v podstate už takmer nepil. Ťažko sa mi dýchalo. Manželka bola v tom čase tiež chorá, tak prišla Adela a rozhodla. Videla, ako na tom som, vraj to bolo v hodine dvanástej.
Prečo ste riskovali a nevolali záchranku okamžite, ako sa vám priťažilo? Čo keby Adela nebola prišla?
Dnes už viem, že som to zľahčoval, stále som si hovoril, a vravím si to aj dnes, že mnohí ľudia sú na tom horšie. Musím však úprimne povedať, že to nebolo nič povznášajúce. Opäť sa chcem poďakovať našim skvelým lekárom a zdravotnému personálu za to, čo robia. V nemocnici som si uvedomil, že človek je zdravý vtedy, ak je sila jeho vôle v súlade so silou osudu.
Na nemocničnom lôžku ste boli počas celých vianočných sviatkov. Ako ste prežívali to, že nie ste so svojou rodinou?
Keď sa človek dostane do takejto situácie, že skončí v nemocnici, vtedy sa najviac ľudsky, morálne a hodnotovo posúva. Naraz si uvedomí svoju bezmocnosť, hoci si myslel, že svoj osud ovláda, že má vôľu a vie si mnohé zariadiť. No a Pánboh sa len tak pozerá a myslí si svoje... Mám takú životnú filozofiu, že pokiaľ sa každý z nás snaží svoj vlastný osud držať pevne v rukách, tak vtedy Pánboh pomôže. Viete, tá choroba bola veľmi krásny dar. Budem úprimný a poviem, že som tam ležal a premýšľal aj o tom, že prečo tá moja pýcha dostala po nose. Predtým som si vravel, že sa nemám čoho báť, veď ako sedemdesiatnik som na tom kondične veľmi dobre. Športujem, nemám problém urobiť sto kľukov, chodím sa kúpať do ľadovej vody - čo sa mi môže stať?! A stalo sa. To uvedomenie si, že sú tu aj iné ruky, mocnejšie ako tie naše, je pre mňa potvrdením toho, čo som si veľmi nechcel pripustiť.
Teda ste presvedčený, že choroba vám chcela niečo povedať, alebo aspoň naznačiť?
Áno, celkom iste. V tejto súvislosti preto musím povedať, že sa mi nepáči, keď človek počúva: Bojujeme s chorobami! Prečo bojovať? Choroba je indikátor, ktorý nám signalizuje, že s nami niečo nie je v poriadku. To ako keď máte mrazničku a svetelný indikátor vám signalizuje, že niečo nie je v poriadku. Príde dobrý opravár, rozoberie mrazničku do poslednej skrutky, svedomito hľadá, v čom je problém. Alebo príde zlý opravár, odstráni svetelný indikátor, mraznička prestane signalizovať, že sa niečo pokazilo. Lenže to neznamená, že je opravená. Stále nie je v poriadku. Keď potlačím symptómy choroby tým, že začnem brať lieky, možno ma síce prestane bolieť koleno, ale nemoc udrie na inom mieste. Takže áno, čas, ktorý mi dala choroba, bol najväčší dar a mnoho vecí som pochopil.
