Ako dobrovoľník umýva pacientov, rozváža lieky, dezinfikuje... A pomáha s mŕtvymi telami. Živým sa snaží poskytnúť aj duchovú útechu a modlí sa pri ich lôžkach. Najviac ho hnevajú ľudia, ktorí veria nezmyselným konšpiráciám o COVID-e. Priznáva, že mu je z toho často do plaču.
Lákali ho cudzie jazyky a svet, ale napokon svoj život zasvätil Bohu a je z neho rímskokatolícky kňaz. Ľubor Gál (41) už sedem rokov slúži v Novej Vsi nad Žitavou (okr. Nitra) a dedinčania na svojho obľúbeného farára nedajú dopustiť. Všetci ho tu volajú familiárne Farky. Okrem teológie má aj doktorát zo sociológie, ktorú kedysi prednášal.
„V súčasnosti mám od prednášania pauzu. Občas ma oslovia so žiadosťou o nejakú recenziu a momentálne som pracoval na oponentskom posudku k dizertačnej práci. Rád sa vraciam k španielčine. Prekladám texty, ktoré môžem využiť pre svoje kňazské pôsobenie, napríklad do kázní,“ vysvetľuje Ľubor svoje pôsobenie na akademickej pôde.
So založenými rukami nesedí ani v týchto pohnutých časoch. Ešte pred Vianocami sa prihlásil ako dobrovoľník na ARO COVID oddelenia vo Fakultnej nemocnici v Nitre, kde je momentálne najkritickejšia situácia. „Povedal som si, že ma bude mrzieť, ak celé sviatky budem sedieť na fare na gauči, počúvať koledy, napchávať sa šalátom, a ľudia vonku potrebujú pomoc. Nedalo mi to,“ vraví Farky s tým, že napísal do nemocnice a zavolali ho. K mame, s ktorou vždy trávil Štedrý večer, z obavy o jej zdravie prvý raz nešiel. Spojili sa len cez videohovor.
Padali od únavy
Na ARO slúži ako dobrovoľník 12-hodinové nočné aj denné služby. „Začiatok Vianoc bol naozaj ťažký - personál v nemocnici chýbal. Nakazili sa mnohí lekári, zdravotné sestry i sanitári. Bolo mi do plaču, keď som to videl. Nebolo ľudí. A tých pár, ktorí ostali v nemocnici, makali a padali od únavy,“ opisuje zúfalú situáciu obetavý kňaz, ktorý na oddelení robí všetko, čo treba.
