Pre TASR to povedala hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková. Ako priblížila, z tohto počtu bolo päť hlásení vyhodnotených ako závažné. "Jedno hlásenie uvádzalo pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, dve hlásenia prekolapsový stav, jedno anafylaktickú reakciu a posledné nevoľnosť, potenie a vracanie. Hlásenia súvisiace s alergickými reakciami boli hlásené u osôb, ktoré udávali predchádzajúcu alergickú anamnézu, a ich stav sa po podaní korekčnej liečby upravil," spresnila.
Jurkemíková ďalej uviedla, že nezávažné hlásenia zahŕňajú v drvivej väčšine najmä bolestivosť v mieste vpichu a bolesť ramena či končatiny, do ktorej bola podaná vakcína. Ďalej boli nahlásené nezávažné nežiaduce reakcie, ako zvýšená teplota, zimnica, únava, slabosť, bolesť hlavy, svalov a kĺbov a podobne.
Vysvetlila, že takéto nežiaduce reakcie sú zvyčajne mierne a krátkodobé a predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na očkovanie. "Ani nezávažné nežiaduce účinky sa však nevyskytnú u všetkých očkovaných," doplnila.
ŠÚKL pripomína, že podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii bez ohľadu na ich závažnosť. "S ohľadom na danú skutočnosť štátny ústav hodnotí počet a závažnosť hlásení pri aktuálnych počtoch zaočkovaných osôb za štandardný. Hlásenia podozrení na nežiaduce účinky a ich analýza a monitorovanie tvoria jeden zo spôsobov sledovania bezpečnosti liekov po registrácii," uzavrela.