Tých je na Slovensku necelých 185 000. Pre TASR to povedal ekonomický analytik a fellow Slovenskej ekonomickej spoločnosti Martin Šuster. Zdôraznil, že hlavným cieľom očkovania má byť pomôcť zachrániť čo najviac životov a aktuálne sa javí ako jediné východisko z pandémie nového koronavírusu.
Schválená očkovacia stratégia je podľa Šustera otvorená, môžu ju priebežne aktualizovať či dopĺňať. "Naozaj by sme mali čo najviac pozerať na to, ako čo najrýchlejšie zachrániť čo najviac životov. Úplne najdôležitejšie je, že ľudia, ktorí majú nad 80 rokov, tvoria na Slovensku 42 percent úmrtí na koronavírus. Keby sme týchto dokázali ochrániť, minimálne 40 percent úmrtí nám ubudne," komentoval.
Poukázal na to, že v súčasnosti sa očkujú zdravotnícki pracovníci, ktorých je asi 80.000 a ďalej napríklad pracovníci domovov sociálnych služieb či terénni sociálni pracovníci. Myslí si, že osoby nad 80 rokov by sa mali posunúť v poradí vyššie. "Ak by sme zaočkovali takýchto ľudí, napríklad koncom januára či začiatkom februára, výrazne by sme znížili tlak na nemocnice," mieni Šuster. Zníženie počtu úmrtí by sa následne prejavilo koncom februára až začiatkom marca.
Relatívne rizikoví sú podľa neho aj sedemdesiatnici, podiel na covidových úmrtiach sa pohybuje okolo 33 percent. Ide však už o početnejšiu skupinu približne 391.000 ľudí. Analytik si myslí, že v tejto vekovej kategórii by sa mala robiť prioritizácia podľa toho, aké majú ďalšie diagnózy, ktoré by ich v očkovaní uprednostnili.
Poukázal na odhady z Česka (J. Jarkovský a K. Benešová), ktoré hovoria o tom, že každá jedna závažná diagnóza zvyšuje riziko úmrtia o polovicu, pri najťažších diagnózach až na dvojnásobok. "V národnej očkovacej stratégii sú tieto diagnózy dobre vymenované. Chýbajú mi však dve skupiny, ide dokopy asi o 5000 osôb. Konkrétne ide o ľudí s Downovým syndrómom a o ľudí s tuberkulózou," komentoval s dôvetkom, že ide o výrazne rizikové skupiny.
Veľkou otázkou podľa neho zostáva, či odkladať pre každého zaočkovaného aj druhú dávku vakcíny, alebo najprv zaočkovať veľkú časť populácie prvou dávkou a na druhú si počkať. Toto rozhodnutie podľa analytika závisí od toho, ako rýchlo budú vakcíny dodávané.
Šuster chápe "opatrný konzervatívny prístup" rezortu zdravotníctva, ktorý sa rozhodol druhú dávku vakcíny zachovať pre zaočkovaných prvou dávkou. "Ak by sme zaočkovali 1000 ľudí okolo 80 rokov dvomi dávkami, ušetrili by sme asi 43 úmrtí za mesiac. Ak by sme zaočkovali miesto toho jednou dávkou tisíc 80-nikov a tiež jednou dávkou 1000 75-ročných, ušetrili by sme asi 51 životov," komentoval s dôvetkom, že ak by vakcíny prichádzali pomalšie, treba podľa neho zvážiť, či nedať najprv jednu várku viacerým a následne počkať na ďalšiu dávku.
Za najvhodnejšie by považoval, ak by sa nateraz dokončilo očkovanie zdravotníckych pracovníkov, následne by sa mali očkovať všetci 80- a viacroční, ďalej 70-roční s ďalšími diagnózami, potom zdraví 70-roční, 60-roční s diagnózou, potom ostatní 60-roční. Až po nich by mali nasledovať ďalší pracovníci kritickej infraštruktúry ako napríklad policajti, vojaci či ľudia z elektrární, následne učitelia a napokon zvyšok populácie.
Bežní zdraví ľudia mladší ako 65 rokov by mohli byť podľa Šustrovho optimistického odhadu zaočkovaní najskôr po Veľkej noci. Nakontrahované dávky, vrátane opcie na zvýšenie by podľa jeho slov mali stačiť pre všetkých, ktorí sa chcú zaočkovať. Otázkou však stále ostáva, či príde dostatok vakcín už v prvom polroku 2021. V opačnom prípade by sa zdraví ľudia pod 60 rokov očkovali až na jeseň.
