Vyplýva to z novely zákona o príspevku poskytovanom z EŠIF z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, o ktorej má v stredu rokovať vláda.
Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), tzv. trvalý euroval, by sa mala upraviť. Dohodu s týmto cieľom na stredajšom rokovaní tiež prerokuje kabinet. Je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Podpis finálneho znenia dohody sa očakáva v januári 2021 s následnou ratifikáciou do konca tohto roka. Rovnako sa má upraviť aj dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Ministri prediskutujú aj návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, s vyhliadkami až do roku 2050. V nej rezort počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.
Vláda sa má zaoberať aj zameraním dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2021 z dielne rezortu diplomacie. Z dokumentu vyplýva, že Slovensko bude prostredníctvom rozvojovej spolupráce naďalej prispievať k zmierneniu následkov globálnych výziev, akými sú migrácia či zmena klímy. Rovnako bude Slovensko v tomto roku pokračovať aj v podpore celosvetového úsilia v boji s ochorením COVID-19 a nástrojmi rozvojovej spolupráce bude pomáhať partnerským krajinám zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pandémie.
Okrem toho tiež plánuje pokračovať v snahe o výraznejšie zapájanie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce tak, aby sa postupne stal popri mimovládnom sektore jej druhým plnohodnotným pilierom. Z prehľadu indikatívnych výdavkov na dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2021 vyplýva, že by na ňu malo smerovať takmer 21 miliónov eur.
Ako sa vyjadrila vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí), cieľom novely je zjednodušiť procesy, a to hlavne v oblasti verejného obstarávania a hodnotenia projektov, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť transparentnosť. "Jednou zo zásadných zmien, s ktorými prichádzame, je povinnosť zverejňovať fyzické aj právnické osoby, ktoré sa podieľali na tvorbe projektov. V doterajšej praxi sme totiž boli svedkami káuz, že firmy, ktoré pomáhali ministerstvám nastavovať podmienky výziev, využívali takto nadobudnuté informácie a neoprávnene poskytovali svoje služby aj pri príprave projektov pre žiadateľov, ktorí sa do daných výziev chceli prihlásiť," vysvetlila Remišová.
Zjednodušenia, ktoré novela prinesie, podľa nej znamenajú menej byrokracie, čo zase znamená menej korupcie. "Eurofondy musia slúžiť v prvom rade ľuďom na zlepšenie kvality života, podporu pracovných miest, na obnovu škôl, nemocnice, zdravšie životné prostredie. Obnova Slovenska po kríze je veľmi dôležitá a robím všetko preto, aby nám k tomu pomohli aj dobre spravované eurofondy," uzavrela ministerka.