Presne toľko pomáhal Eduard Sido (49) zachraňovať životy ako hasič v Strážskom, neskôr v Senci a v Pezinku. Rodák z Malej Mače (okres Galanta) počas profesionálnej kariéry zažil veľa nebezpečných výjazdov, počas ktorých pri záchrane iných nasadzoval vlastný život. Všetko sa raz končí - a tak mu po pôsobení v zbore zostala len uniforma záchranára.
Edo, ako ho volajú kolegovia, začal hasičskú kariéru v roku 1995 v niekdajšom štátnom podniku Chemko Strážske. Ako mladý požiarnik tam v prvom roku prežil krst ohňom, keď došlo k výbuchu cisterny s čpavkom.
„Stalo sa to hneď na mojej tretej zmene. Ako nováčik som sa musel obliekať do protichemického obleku a kropiť čpavok, aby sa mrak nerozširoval ďalej,“ prezradil s tým, že o 6 rokov došlo na tom istom mieste k výbuchu vo výrobni výbušnín, kde taktiež nasadzoval svoj život.
Edo odslúžil ako hasič takmer 26 rokov, pričom naposledy pôsobil ako veliteľ čaty v Pezinku. „Poslednú zmenu som mal 31. 12. na moje narodeniny. Keď som už odchádzal z práce, chalani ma prekvapili, vytiahli všetky autá von, zablikali a zahúkali mi,“ opísal dojemnú rozlúčku Edo, ktorý si až vtedy uvedomil, že sa končí dlhá kapitola jeho profesijného života.
Pri siréne spozornie
U hasičov skončil, no rozhodol sa naďalej pomáhať ľuďom ako zdravotnícky záchranár v sanitke. Edo zároveň pôsobí ako inštruktor prvej pomoci, povodňovej služby, no je aj lezec, letec, vodca malého plavidla či pilčík.
Koronakríza a prísne opatrenia ovplyvnili aj prácu hasičov, na čo spomína:. „Hneď ako sme išli na výjazd, nasadili sme si gumené rukavice a ochranu tváre,“ opísal Edo, ktorý pomáhal aj pri celoplošnom testovaní - odoberal vzorky, a teraz je v prvej líníí, keďže jazdí v sanitke. Dokáže vôbec niekedy nemyslieť na prácu? „Keď je človek raz hasič, je navždy hasič. Zakaždým, keď počujem sirénu, aj keď som doma, spozorniem. Netreba si však prácu ťahať domov, ani sa o nej doma baviť,“ uzavrel s úsmevom.
