Uviedol to na základe výsledkov auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Systém nebol nikdy reálne využívaný a nasadený do prevádzky. Napriek tomu za jeho vytvorenie MH už zaplatilo 8,5 milióna eur. Exminister hospodárstva Peter Žiga sa voči záverom NKÚ ostro ohradil.
"ISKRA môže slúžiť ako ukážkový príklad plytvania so štátnymi prostriedkami. Rezort hospodárstva budoval informačný systém pre krízové riadenie v ostatných siedmich rokoch za milióny eur. Projekt nebol vecne zdôvodnený a v konečnom dôsledku nebol ani nikdy nasadený do prevádzky. Je viac ako povážlivé, že ministerstvo nevedelo kontrolórom predložiť víťaznú ponuku pre druhú fázu projektu," konštatoval Andrassy.
Projekt ISKRA bol prakticky realizovaný v rokoch 2013 - 2020 na zjednotenie a nastavenie procesov pre riadenie pri hospodárskej mobilizácii, ochrane kritickej infraštruktúry či pri transporte nebezpečného, napríklad jadrového nákladu. Systém však bol podľa NKÚ budovaný nad rámec zákonnej pôsobnosti a kompetenčnej zodpovednosti rezortu hospodárstva. Utajenie celého procesu verejného obstarania projektu nemalo opodstatnenie. Kontrolóri to považujú za účelové konanie s cieľom vyhnúť sa pravidlám transparentného nakladania s verejnými financiami.
NKÚ upozornil, že počas realizácie projektu došlo k viacerým zásadným zmenám nielen v jeho technologickom riešení, ale aj v konečných funkcionalitách. Systém ISKRA bol plánovaný ako nadrezortný projekt, čo je v rozpore so základným princípom legality. "Znamená to, že ministerstvo išlo nad rámec svojich kompetencií. Pre aktivity súvisiace s krízovým riadením medzi ústrednými inštitúciami štátu je potrebné rozhodnutie vlády SR. Kabinet o projekte ISKRA nikdy nerozhodoval," zdôraznil Andrassy. Celkový rozpočet projektu bol zadefinovaný na úrovni 24 miliónov eur.
Kontrolný úrad na základe identifikovaných nedostatkov upozornil súčasné vedenie ministerstva na viacnásobné porušenie rozpočtových pravidiel v oblasti finančnej disciplíny. Kontrolóri svoje zistenia odstúpia na ďalšie správne konanie Úradu vládneho auditu, ale aj na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného porušenia povinností pri správe cudzieho majetku či zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Podľa Andrassyho už počas kontroly NKÚ informoval šéfa rezortu o závažných zisteniach a odporučil, aby sa zamestnanci ministerstva zdržali až do ukončenia kontroly akýchkoľvek finančných operácií súvisiacich s projektom ISKRA. "Napriek tomu došlo k predĺženiu termínu dodania predmetu zmluvy najprv do konca roku 2019 a následne až do decembra 2020," dodal podpredseda NKÚ. Systém bol v závere minulého roku delimitovaný ako prebytočný majetok štátu na Národný bezpečnostný úrad.
Exminister hospodárstva a v súčasnosti nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Žiga sa podľa jeho asistenta Maroša Stana voči tvrdeniam v tlačovej správe NKÚ ostro ohradil. "Tlačové správy NKÚ už v minulosti obsahovali vážne nezrovnalosti a neodborné konštatovania, ktoré bolo treba uvádzať na pravú mieru," uviedol Stano. "Tento projekt exminister zdedil po bývalom vedení a žiadne upozornenia a zistenia NKÚ exminister neignoroval, pretože on ani rezort žiadne nedostali. Ak by o nich vedel, rozhodne by konal," dodal Stano.
Žiga, naopak, z vlastnej iniciatívy nariadil po medializovaných informáciách v roku 2019 ministerskú kontrolu a obrátil sa aj na Národný bezpečnostný úrad. Obe kontroly podľa Stana vážnejšie nedostatky nekonštatovali a nikdy nikto nespochybnil, že by MH SR nemalo na tento projekt kompetencie.
"Počas Žigovho pôsobenia k žiadnej kontrole projektu NKÚ neprišlo a uskutočnila sa až v októbri minulého roka, to znamená hlboko počas pôsobenia nového vedenia ministerstva. To rozhodlo aj o ďalšom nakladaní s projektom," zdôraznil Stano.
