Politologička Lucia Laczkó z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach za tým vidí snahu o zrušenie viacerých trestných činov, ktorou by mohlo dôjsť k šíreniu spoločenskej nenávisti a k vrcholu polarizácie slovenskej spoločnosti.
„Je to nepredstaviteľná situácia a neuskutočniteľný čin z viacerých dôvodov. Ako poslanci uvádzajú, cieľom strany je ,úplná sloboda prejavu´. Reálne je snahou strany vylúčenie niekoľkých trestných činov zo zákona. Ich argumenty sú pre fungujúcu demokratickú spoločnosť nežiaduce, naznačujú ich presvedčenie o tom, že aktuálne sa slovenská spoločnosť nachádza v úpadkovom období a ich návrh vyrieši mnohé problémy ako aj aktuálne dianie,“ vysvetlila Laczkó. Argumenty ĽSNS podľa jej slov nie je možné považovať za vecné. „Sme totiž svedkami doby, kedy nenávistné prejavy, dezinformácie, hoaxy a šírenie konšpiračných a poplašných správ na internete a sociálnych sieťach sú vážnym problémom,“ doplnila.
Poslanecký návrh reaguje podľa Kotlebovcov na stupňujúce sa vládne tendencie v obmedzovaní slobody prejavu „vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády ako aj z činov a prejavov vládnych predstaviteľov“. Z Trestného zákona preto navrhujú vypustiť paragrafy obsahujúce takzvané trestné činy extrémistického charakteru. Politologička pripomenula, že medzi navrhovateľmi zmeny zákona sú osoby, ktoré sú alebo boli v minulosti trestne stíhané či neprávoplatne odsúdené. „Je tu predpoklad, že vypustením navrhovaných paragrafov z Trestného zákona by sa práve tieto a ďalšie osoby mohli vyhnúť stíhaniu za svoje skutky,“ ozrejmila Laczkó. Spomenula napríklad poslancov Národnej rady SR (NR SR) Mariana Kotlebu, Milana Mazureka, Stanislava Mizíka či europoslanca Milana Uhríka.
Schválením predkladaného návrhu zákona dôjde podľa predstaviteľov ĽSNS k podstatnému prehĺbeniu slobody a demokratického zriadenia na Slovensku. Politologička zdôraznila, že Slovenská republika predstavuje demokratický štát, v ktorom sú všetkým jej občanom garantované ich práva a slobody. „Oveľa dôležitejšou a nevyhnutnou cestou pre slovenskú spoločnosť je vo väčšej miere klásť dôraz na kritické myslenie a osvetu. Achillovou pätou slovenskej spoločnosti sa aktuálne stal virtuálny priestor a sociálne siete, ktoré znesú doslova všetko. Každý má právo na svoj vlastný názor, ale je potrebné rozlišovať medzi vlastným názorom a vlastným faktom. Nie je však našim právom verejne šíriť nenávisť a konšpirácie voči skupinám či jednotlivcom,“ priblížila.
Ako konkrétny príklad obmedzenia slobody prejavu, ktorá je čoraz viac skloňovaným pojmom aj zo strany extrémistov, označila práve potlačenie nenávistných a extrémistických prejavov. „Obmedzenie slobody prejavu zo strany štátu v prípade neprípustných nenávistných prejavov je preto legitímne,“ uzavrela Laczkó.