Andrea Verdun, operátorka záchrannej zdravotnej služby:
Máme toho veľa, volajte nás len vtedy, keď je to nutné
Aký nárast volaní na vašu linku ste zaznamenali?
- Aj počas prvej vlny, aj počas druhej vlny je nárast volaní na tiesňovú linku 155 dvoj- až trojnásobný ako pri bežných okolnostiach. Operátori sú unavení a vyťažení, je to na nich veľký nápor. Obyčajne suplujú aj obvodných lekárov. Evidujeme hovory, ktoré sa už začínajú: „Viem, že volám nesprávne, ale chcem sa len opýtať.“ Ale treba si uvedomiť, že aj vtedy sa bude zisťovať celkový zdravotný stav. Tieto informácie by mali poskytovať obvodní lekári.
Čiže vy, aj keď viete, že človek sa chce len informovať, nezrušíte hovor?
- Nie, my nikdy nezrušíme hovor. Vždy preveríme komplet celý zdravotný stav toho postihnutého. Aj keď nevyšleme pomoc, snažíme sa pomôcť. Ale treba si uvedomiť, že z piatich zmyslov operátor má len dva. Môže len počúvať a rozprávať. Ale rukami a očami operátora je vždy ten, kto je pri pacientovi.
Kedy teda volať 155 a kedy nie?
- Tiesňovú linku 155 treba volať vždy v prípade priameho ohrozenia života a v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý ohrozuje život. To znamená napríklad pri poruche vedomia alebo poruche dýchania, čo už priamo ohrozuje život.
Pri akom covidovom príznaku by už však záchranku mali volať?
- Hlavne sú to problémy s dýchaním. Keď človek cíti závažné obmedzenie dýchania, keď lapá po dychu, nevie prejsť z miestnosti do miestnosti v rámci domácnosti, keď neprijíma tekutiny, je dehydratovaný. Každé jedno takéto volanie vždy obsahuje preverenie stavu vedomia, dýchania, cirkulácie a iných pridružených príznakov. Ak ide o zhoršené dýchanie, operátor sa bude snažiť vypýtať si postihnutého k telefónu, aby vedel zobjektívniť kvalitu dýchania. Operátori sú trénovaní na to, aby už z toho počutého v telefóne vedeli zhodnotiť kvalitu dýchania.
