V pondelok o tom informovala tlačová agentúra AFP. Nezávislú komisiu pre pripravenosť a reakciu na pandémiu zriadila samotná WHO. Vo svojej druhej správe komisia uviedla, že hodnotenie "časovej postupnosti skorej fázy nákazy prinieslo záver, že bolo možné konať rýchlejšie, a to už na základe prvých prejavov".
Ochorenie COVID-19 prvýkrát zistili v stredočínskom meste Wu-chan koncom roka 2019. Potom sa rozšírilo za hranice Číny a spôsobilo pohromu po celom svete. Vyžiadalo si vyše dva milióny ľudských životov a oslabilo ekonomiky štátov.
Nezávislá komisia vo svojej správe napísala, že je "jasné", že miestne a celoštátne zdravotnícke úrady v Číne mohli v januári zaviesť opatrenia na ochranu verejného zdravia "dôraznejšie".
Komisia kritizovala aj WHO za pomalé reagovanie na začiatku krízy a poukázala na to, že organizácia zvolala svoj krízový štáb až 22. januára 2020.
Tento štáb ani neodsúhlasil vyhlásenie nákazy nového koronavírusu za "stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC)", čo je v jeho ponímaní najvyšší stav núdze. Štáb tak urobil až o týždeň.
"Nie je jasné, prečo sa štáb nestretol skôr, a urobil to až v tretí januárový týždeň. Nie je jasné ani to, prečo sa na prvom stretnutí nedokázal dohodnúť na vyhlásení PHEIC," píše sa v správe.
WHO čelila od začiatku krízy tvrdej kritike za svoje reakciu na šírenie koronavírusu - kritici jej vyčítali, že nevyhlásila včas pandémiu, ale aj to, že neodporučila nosenie rúšok.
Na WHO útočil ostro aj prezident USA Donald Trump, ktorý organizáciu obvinil z toho, že sfušovala riešenie pandémie a že je "bábkou Číny".
Na pozadí toho vývoja členské štáty WHO vlani v máji schválili rezolúciu, ktorá vyzývala na "nestranné, nezávislé a komplexné hodnotenie... - aby sa posúdili skúsenosti a zúročili poznatky získané z reakcie sveta na pandémiu, ktorú koordinovala WHO".
