Ako ďalej uviedlo, v novele plánujú stanoviť aj maximálny počet žiakov v školských kluboch detí (ŠKD) na 25 či nariadiť stredným školám (SŠ) zverejňovať svoje kritériá na prijímacie konania rok a pol dopredu. Novela by mala znížiť aj byrokratickú záťaž pre učiteľov a školy. Pedagogická dokumentácia sa presunie zo zákona do vyhlášok s tým, že sa špecifikuje, čo a v akej forme sa požaduje a kontroluje. Ďalším opatrením bude aj otvorený trh s učebnicami pre prvý stupeň základných škôl (ZŠ), ktorý by sa rozšíril aj pre druhý stupeň ZŠ a SŠ.
Maturitná skúška bude podľa rezortu flexibilnejšia. „Umožníme maturantom robiť skúšku z viacerých dobrovoľných predmetov (aktuálne boli iba dva, pozn. MŠVVaŠ SR). Maturovať bude možné aj v skorších ročníkoch, keď žiak preberie určené učivo a ukončí rámcový učebný plán,“ priblížil šéf ministerstva Branislav Gröhling (SaS). Ministerstvo podotklo, že na napríklad na niektorých gymnáziách študenti preberú celý dejepis ešte v druhom ročníku. Avšak, na základe novely by sa žiak mohol na maturitu z neho prihlásiť už v treťom ročníku. Študent by si tak podľa rezortu vedel rozložiť sily na viac ročníkov a individuálne si naplánovať maturitu aj z ďalších predmetov.
Zmeny plánujú aj pri prijímacích konaniach, ktoré by mali byť po novom ústretovejšie nielen k žiakom, ale aj k SŠ. V novele totiž ministerstvo navrhuje školám zverejňovať kritériá prijímacieho konania rok a pol vopred. „Žiaci ôsmeho ročníka ZŠ si tak budú môcť lepšie premyslieť svoj výber SŠ. V prihláške žiak zadá poradie škôl a na základe tohto poradia nastúpi na prvú školu, na ktorú ho príjmu,“ vysvetlilo ministerstvo. Doplnilo, že SŠ by sa zjednodušil proces prijímania, pričom žiakom by ostala možnosť vybrať si viac škôl.
Rezort tiež priblížil, že plánuje umožniť ukončiť ZŠ aj tým žiakom, ktorí boli doteraz „odsúvaní“ na okraj vzdelávacieho systému. „Testovanie 9 bude slúžiť hlavne na získanie spätnej väzby pre žiakov, aj pre školy a poskytne informácie o ich vedomostiach z vyučovacích jazykov a matematiky. Zároveň umožní získať nižšie stredné vzdelanie aj tým, ktorí ho z rôznych dôvodov nezískali, napríklad boli neprávom zaradení do špeciálnej školy, alebo majú mentálne znevýhodnenie – variant A, a tomu bude prispôsobená aj požadovaná percentuálna úspešnosť,“ objasnilo ministerstvo.
Ďalšou zmenou je aj avizované umožnenie absolvovať predprimárne vzdelávanie aj v nesieťových materských školách na obdobie nastávajúcich troch rokov. Od septembra 2021 je totiž na programe povinné predprimárne vzdelávanie detí od piatich rokov. „Nebudeme robiť rozdiely medzi zriaďovateľmi, prioritne nám ide o dieťa a o jeho vzdelávanie,“ konštatoval minister školstva.
Medzi zamýšľanými zmenami je aj využívanie zdrojov v školstve. „Školy budú môcť tvoriť ‚klastre', v rámci ktorých môžu vyžívať personál, napríklad ekonómku, učiteľa IT, inkluzívny tím. Čiže dve menšie školy sa môžu deliť o takúto personálnu podporu. Pod jedným klastrom by mohli fungovať aj ŠKD alebo jedálne,“ poukázal Gröhling.
