Uviedol to pre TASR hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla v reakcii na sudcov, advokátov a príslušníkov ďalších právnických profesií, ktorí zverejnili výzvu na dôsledné zachovávanie princípov právneho štátu v SR.
"Vnímam ako nedobré, ak sa spochybňujú inštitúty, ktoré sú dôležité pre právny štát, ako aj napríklad väzba alebo kolúzna väzba," skonštatovala po rokovaní vlády ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Považuje za veľmi nebezpečné komplexne hovoriť o zneužívaní väzby. Poukazuje pritom na vyšetrovacie akcie, ktoré súvisia s prerastaním zločinu na najvyššie úrovne štátu.
"Väzbu považujeme za nevyhnutný inštitút v rámci trestného konania, za nevyhnutnú súčasť Trestného poriadku. Domnievame sa, že pokiaľ ide o dôvody väzby, tie sú nastavené dobre," priblížil Bubla. Podľa MS SR je potrebné nájsť rovnováhu medzi účelom trestného stíhania a priestorom pre obvineného. "Aktuálna právna úprava maximálnej dĺžky väzby zohľadňuje náročnosť trestného stíhania, ako aj fakt, že zo strany obvinených, eventuálne aj obhajcov, dochádza k obštrukciám. Z toho dôvodu muselo byť v minulosti napríklad doplnené do Trestného poriadku ustanovenie, ktoré predĺžilo maximálnu lehotu väzby u určitých trestných činov. Ide o maximálne lehoty, t.j. obvinený môže byť vo väzbe, samozrejme, kratšie. Navyše, sú tu aj rôzne inštitúty, ktorými sa dá väzba nahradiť," dodal Bubla.
Podľa signatárov výzvy Právnici spolu za právny štát, ktorú do stredy podpísalo 170 sudcov, advokátov a príslušníkov iných právnických profesií, je veľkým problémom súčasného stavu zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. "Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť, by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu. Za zásadný problém považujeme väzbu v prípadoch, v ktorých dochádza k zjavným prieťahom v trestnom konaní zo strany orgánov činných v trestnom konaní," uvádza sa vo výzve.
"Pokiaľ ide o podmienky väzby v SR, upozorňujeme na urýchlenú potrebu ich zosúladenia s európskymi štandardmi. V tomto ohľade sú dlhodobo ignorované odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT). Podľa nich je neprípustné, aby osoby v tzv. kolúznej väzbe trávili 23 hodín v cele bez možnosti ďalších aktivít a s veľmi nízkym počtom návštev," konštatujú signatári.
Celospoločenskú diskusiu o inštitúte kolúznej väzby žiada aj Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ), ktorá považuje za vážny problém slovenského justičného systému, že podmienky obvinených osôb v kolúznej väzbe sú horšie ako podmienky právoplatne odsúdených vo výkone trestu zaradených do maximálneho stupňa stráženia. "IAPŠ zároveň chápe, že takéto zmeny nemôžu byť pripravené za zatvorenými dverami, ale je nutné, aby sa o danom probléme otvorila celospoločenská diskusia," uviedol pre TASR jeden z iniciátorov IAPŠ Matej Marhavý. Iniciatívu podporilo takmer 120 advokátov a príslušníkov iných právnických profesií.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka si nemyslí, že by bol niekto vo väzbe, zatiaľ čo prokurátor nevykonáva žiadne úkony. Nebráni sa analýze samotného inštitútu. Upozornil však, že pri prípadných legislatívnych zmenách treba zohľadniť to, že inštitút väzby sa vzťahuje aj na páchateľov násilných trestných činov či členov zločineckých skupín. Podotkol, že právna úprava v Českej republike, na ktorú sa mnohí kritici odvolávajú, je prakticky obdobná ako u nás.