Tie sú dielom ľudových kamenárov z obcí severozápadného Novohradu a nachádzajú sa na mieste najstaršieho cintorína v obci. Kedy vznikli a čo je ich charakteristickým znakom?
Kamenárstvo patrilo k tradičným novohradským remeslám. Ako píše historik Pavol Martuliak, rodák z Dolného Tisovníka, „skoro každý chlap v dedine dokázal chytiť do ruky ,čekan‘ s ostrím v tvare sekery, štenmajzeľ (kratšie oceľové kamenárske dláto) a mlačok (stredne ťažké železné kladivo), základné nástroje, ktoré slúžili na opracovanie mäkkej skaly.“ Tou „mäkkou skalou“ bol tuf, produkt mladotreťohornej sopky Javorie.
Používali ho pri stavbe domov, ale tesali z neho i stĺpy a válovy a tí najzručnejší náhrobné kamene. Takíto majstri žili v Hornom a Dolnom Tisovníku, Červeňanoch, Madačke, Nedelišti, Šuli či Ábelovej, alebo Polichne. Vrchol ich tvorby spadá na koniec 19. a začiatok 20. stor. V roku 2014 umiestnili ich diela v unikátnom lapidáriu na mieste najstaršieho cintorína v Hornom Tisovníku.
„Náhrobníky sú odvodené z renesančných oltárov evanjelických kostolov. Okrem tvaru to naznačujú aj niektoré motívy, používané na oltároch i na náhrobníkoch,“ píše sa na vstupnej informačnej tabuli. Na jedinečných kúskoch sa objavovali rôzne motívy, bohaté na geometrické a rastlinné ornamenty, pričom sa sivé náhrobníky zvýrazňovali farbami. Obľúbená bola červená, modrá, biela či čierna.
Za obnovu ľudových pamiatok získala obec Horný Tisovník v roku 2010 cenu časopisu Pamiatky a múzeá a v roku 2017 v súťaži Dedina roka udelili tejto obci Mimoriadnu cenu za znovuobjavenie a obnovu ľudových náhrobníkov a rozvíjanie duchovných odkazov minulosti. Na pietne miesto s lapidáriom sa dostanete krátkym, asi 10-minútovým výstupom z centra Horného Tisovníka.