Biden rozhodnutie podpísal v stredu v rámci série výkonných nariadení, ktoré mal pripravené hneď po nástupe do funkcie. Nariadenie týkajúce sa klimatickej dohody podpísal medzi prvými, pred sebou má ešte nariadenia týkajúce sa imigrácie i ďalších otázok. Prenos z podpisovania výkonných nariadení vysielala naživo televízia CNN.
Návrh novej klimatickej dohody schválili delegáti Konferencie OSN o zmene klímy (COP21) v Paríži 12. decembra 2015. Na jej schválenie bol potrebný súhlas všetkých 195 zúčastnených krajín. Základom dohody o zmene klímy je plán na obmedzenie globálneho otepľovania výrazne pod úroveň 2 stupňov Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou, a tiež snaha, aby tento nárast teploty neprekročil ani hranicu 1,5° stupňa Celzia.
Súčasťou dohody je aj snaha zvyšovať schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým dopadom klimatickej zmeny a posilňovať rozvoj nízkouhlíkových technológií.
Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016, teda mesiac potom, ako boli splnené podmienky. Dohodu ratifikovalo aspoň 55 krajín, ktoré spolu produkujú najmenej 55 % z celosvetových emisií skleníkových plynov. Podpísalo ju takmer 200 štátov sveta.
USA sa stali prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od Parížskej klimatickej dohody odstúpiť. Tento zámer avizoval prezident USA Donald Trump už 1. júna 2017, teda štyri mesiace od svojho nástupu do funkcie. Trump oznámil, že USA súčasne začnú rokovania o opätovnom prijatí dohody, ale za lepších podmienok pre seba, alebo budú rokovať o prijatí úplne novej dohody, ktorá bude pre USA spravodlivejšia. Vtedajší minister zahraničných vecí Rex Tillerson tiež vyhlásil, že je presvedčený, že Spojené štáty aj napriek odstúpeniu od Parížskej klimatickej dohody budú znižovať emisie skleníkových plynov.
Trump viackrát kritizoval aj samotnú klimatickú dohodu, napríklad v súvislosti s protestmi, ktoré v tom čase prebiehali v Paríži. Začiatkom decembra 2018 vyhlásil, že "ľudia nechcú platiť veľké sumy peňazí, najmä nie krajinám tretieho sveta (ktoré majú pochybné vedenie), s cieľom, že možno pôjdu na ochranu životného prostredia".
Pravidlá znemožňovali Spojeným štátom odstúpiť počas prvých troch rokov od ratifikácie dohody. Až po uplynutí tejto lehoty 4. novembra 2019 administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa oficiálne oznámila OSN, že začala proces odstúpenia USA od Parížskej klimatickej dohody. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo OSN zaslal príslušný oficiálny list, čím sa začal proces odstúpenia, ktorý trval rok.
USA definitívne odstúpili od Parížskej klimatickej dohody 4. novembra 2020, zhodou okolností deň po začiatku prezidentských volieb. V nich zvíťazil demokratický kandidát Joe Biden, ktorý prisľúbil, že krajina sa opätovne pripojí k parížskej dohode hneď v prvý deň jeho mandátu v Bielom dome.
