Väzobné stíhanie, napríklad v súvislosti s obvineniami voči bývalým predstaviteľom polície alebo súdov, sa v posledných mesiacoch stalo predmetom kritiky napríklad zo strany parlamentnej opozície. Tá hovorí o mučiacom nástroji voči obvineným, ktorý ich núti vypovedať. Kolúzna väzba, teda väzba zameraná na zabránenie ovplyvňovania svedkov, má pritom voči obvineným najprísnejšie obmedzenia. Podľa Žilinku sa dá v tejto oblasti vždy urobiť legislatívna zmena.
„Ale musí sa urobiť spôsobom, aby sme z tej vaničky s vodou nevyliali aj dieťa,” povedal s tým, že väzobne stíhaní nie sú len bývalí policajti, sudcovia a prokurátori, ale aj príslušníci zločineckých skupín a páchatelia násilných trestných činov. Zároveň pripomenul, že jedna časť problematiky kolúznej väzby sa týka podmienok vo väzbe ako takej, keď je v nej obvinený umiestnený, a druhá časť sú podmienky väzby podľa trestného poriadku, teda podmienky, za ktorých môže byť obvinený vzatý do väzby. „To sú dve samostatné, aj keď súvisiace problematiky,” povedal.
Žilinka zároveň označil za mýtus, že obvinený môže tráviť mesiace vo väzbe bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní v jeho prípade konali. „Nám Špecializovaný trestný súd pri žiadostiach o prepustení obvinených z väzby alebo pri návrhoch na predĺženie väzby na minúty počítal úkony, ktoré boli vykonané,” uviedol. Dodal, že ak súd zistí prieťahy, obvineného z väzby prepustí.
V kolúznej väzbe bol umiestnený aj bývalý policajný prezident Milan Lučanský († 51), ktorý 30. decembra 2020 zomrel po pokuse o samovraždu. Opozícia následne kritizovala, že mu v priebehu väzobného stíhania napríklad nebolo umožnené komunikovať s manželkou.
