V otvorenej spovedi po návrate domov úprimne priznal, že popredné priečky na legendárnom motoristickom podujatí už nie sú pre neho. Hlavne preto, že počas pretekov myslí na rodinu, kvôli ktorej si dáva obrovský pozor.
Na Rely Dakar štartoval Svitko vo farbách Slovnaft Rally Teamu už dvanástykrát. „Oproti minulému roku bol tento Dakar ťažší, hlavne čo sa týka navigácie. Čo sa mi však dobre osvedčilo, bola práve airbag vesta, ktorú som osobne použil až dvakrát. Hlavne, keď som padol druhýkrát vo veľkej rýchlosti medzi kamienky, to bolo fajn, lebo som padol do mäkkého vaku. Je však jasné, že vesta vám v konečnom dôsledku život nezachráni, nakoľko boli smrteľné prípady aj tento rok. Ale taký je Dakar,“ povedal Svitko po návrate domov vo svojom blogu.
Zároveň úprimne priznal, že popredné miesta už nie sú tak celkom pre neho. „Vpredu sa motajú favoriti. Ja som robil, čo som mohol, na viac som nemal. Mohol by som to trebárs siliť, aby som aspoň v jednej etape skončil nejaký tretí-štvrtý, ale koľko by som vydržal? Ten pád by eventuálne prišiel. Na Dakare musím používať najmä hlavu, lebo rozbiť sa môžem aj doma a nemusím za to zaplatiť kopu peňazí za štartovné. Keď vidím, že na tých prvých jazdcov nemám, tak je to zbytočné silenie,“ uviedol Svitko, ktorému doma na Slovensku držala palce celá rodina – manželka Katarína a malé dcérky Sofinka a Sárka. „Hlavne psychika dostáva na Dakare zabrať. Práve preto, lebo mám doma manželku a dve deti, o ktoré sa treba postarať. Poviem to na rovinu: keby som mal na to prvé miesto, tak s prehľadom pretekám. Lenže je jasné, že konkurencia je niekde inde, ako som ja,“ uzavrel Svitko.