V senickej nemocnici podľahol komplikáciám spojeným s ochorením COVID-19. Bernard Papánek sa narodil 17. marca 1920 vo Viedni. Jeho mama pochádzala z Moravy, otec bol Slovák židovského pôvodu. Po anexii Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938 odišiel do Brna. Po obsadení Čiech a Moravy sa mu podarilo emigrovať do Palestíny, kde sa pripojil k československému zahraničnému vojsku. Naši vojaci sa v roku 1941 vyznamenali pri obrane líbyjského opevneného prístavu Tobruk, ktorý bol 241 dní obkľúčený nacistickými vojskami, no odolal.
Z Afriky sa potom dostal do Británie. Po vylodení vo Francúzsku boli československí vojaci poverení obliehaním prístavu Dunkirk. Ten a ďalšie prístavy Nemci silno opevnili a bránili až do konca vojny. Spojenci sa uspokojili s ich obkľúčením a hlavné boje pokračovali inde. No aj pri Dunkirku prebiehali útoky a protiútoky. Papánek bol 19. decembra 1944 vážne zranený črepinami do brucha a prežil len vďaka tomu, že v kanadskej vojenskej nemocnici mali penicilín.
Vojnu prežil len jeho brat a strýko, všetci ostatní príbuzní zahynuli. Papánek sa po jej skončení vrátil do Brna, no po roku 1948 mu robila problémy ŠtB, ktorá ho sledovala a vypočúvala a mohol vykonávať len podradné práce. V roku 1964 preto emigroval do Izraela. Od roku 2014 býval u svojej nevlastnej dcéry Viery v Senici. V tamojšej nemocnici zomrel 17. januára.
