Napriek tomu, že sa do posledných síl snažili prekonať obdobie pandémie, mnohí podnikatelia museli svoje prevádzky zavrieť, iných nad vodou držia úspory, finančná pomoc rodiny a priateľov, či viera, že čoskoro sa všetko na dobré obráti. Pretože, ako sa zhodujú, od štátu sa záchranného kolesa nedočkali. Prečítajte si príbehy, ktoré však zďaleka nie sú na Slovensku ojedinelé.
Robo Papp: V októbri sme definitívne skončili
Kaviareň Veve´s cafeteria, Bratislava
- Mali sme s manželkou maličkú kaviareň v Bratislave v jednej office budove. Otvárali sme ju v máji 2019. Obaja sme v našej kaviarni aj pracovali, boli sme naši jediní zamestnanci. Naša kaviareň mala 29m2, takže v určitých fázach koronaopatrení mohol byť u nás jeden zákazník. Každému muselo byť jasné, že takto sa o podnikaní nedá ani uvažovať. Bral som to ako alibizmus vlády. Namiesto toho, aby nás jasne zatvorili a nahradili škody, povedali, že môžeme podnikať. To, že podmienky podnikania sú nezlučiteľné s reálnym životom, im akosi nevadilo.
Kaviareň sme definitívne zatvorili v októbri 2020, ale nebolo to len kvôli korone. Bola to zhoda okolností, ako nezhody s prenajímateľom, otvorenie ďalšej gastro prevádzky v budove, či neochota prenajímateľa znížiť nájom počas koronaopatrení. Ani jedna z týchto udalostí samostatne by nás nepoložila, ale opatrenia vlády a jej nepomoc tomu „pomohla“.
Jediné, čo sa nám podarilo vybaviť za celý minulý rok, boli odklady splátok úverov, čo však v konečnom dôsledku náklady navýši, keďže úroky nabiehali ďalej. Za celý minulý rok sme od štátu nedostali ani cent pomoci. Prepadali sme cez všetky štádiá pomoci, najprv kvôli tomu, že sme si počas zatvorenej kaviarne naďalej platili odvody, potom preto, lebo som konateľom aj v mojej hudobníckej eseročke. Zároveň som ako hudobník nedostal žiadnu podporu od štátu, pretože som tiež konateľom v kaviarni, ktorá však bola absolútne obmedzená, prípadne zatvorená na základe opatrení vlády.
Volal a písal som na všetky úrady a všetkým politikom, ktorých osobne poznám, a všade mi potvrdili, že sme asi zvláštny prípad, lebo nemáme nárok na nič. Dostali sme sa do platobnej neschopnosti, pretože koncerty nemáme povolené po väčšinu roka, v kaviarni sa zarábať nedalo, manželka dostáva minimálny rodičovský príspevok a to je náš celý rodinný príjem. Hypotéka, úver, ktorý nám ostal po kaviarni a ostatné výdavky sú, samozrejme, niekoľkonásobne vyššie.
Myslím si, že ľudia, ktorí schvaľujú opatrenia, buď nemajú žiadne, ani okrajové vedomosti o podnikaní, alebo je v niekoho záujme, aby sa zničila nižšia a stredná vrstva podnikateľov. Od roku 2000 živím sám seba a svoju rodinu a za 20 rokov som nebol ani jeden deň na PN alebo na OČR, či na úrade práce.
Nikdy som od štátu nechcel žiadnu podporu, ale mám za to, že keď štát obmedzí, alebo zakáže ľuďom podnikať, je povinný nahradiť mu príjem. Nerozumiem, ako je možné, že zavrieť kaviareň, alebo hotel štát zo zákona môže, ale nariadiť bankám stopnúť na tento čas úroky z úverov už nemôže. Držím palce všetkým ľuďom, nech toto celé zvládnu.
Beata Piláriková: Nad vodou nás držia rodičia a úspory
Centrum Skalná ruža, Bratislava
- V roku 2018 sme si ako dve mamy po materskej otvorili Centrum Skalná ruža, aby sme mohli ďalej odovzdávať svoje skúsenosti a vedomosti v starostlivosti o tehotné ženy a detičky. Na začiatku roka 2020 sme sa v poskytovaní kraniosakrálnej terapie a organizácii kurzov a seminárov stabilizovali a zabezpečili si klientelu a pravidelný príjem.
Venovali sme sa deťom a naše klientky boli na tom rovnako, časť z nich bola doma so svojimi deťmi. Nakúpili sme dezinfekciu, rúška, a keď sa dalo, pracovali sme. Keď nie, snažili sme sa byť oporou na fórach, v diskusiách a telefonicky. Plánovali sme rozrastať sa, poskytovať viac možností pre podporu aj vzdelávanie.
O prvú kompenzáciu výpadku príjmu sme požiadali v januári, nespadali sme do kategórií stanovených ministerstvom. S podporou rodičov a úspor sa nám zatiaľ podarilo centrum nezatvoriť. Na jeseň sme stihli zorganizovať aspoň jeden rýchly kurz, vďaka nemu sme zaplatili nájom za priestory.
Príjmy si nemôžeme kompenzovať inak, pretože sme doma s deťmi. V niektorých mesiacoch sme sa prepadli o 100 %, keďže sme mali úplne zatvorené. V ostatných bol pokles odhadom o 50 %, pretože nemáme možnosť organizovať akcie pre väčšie skupiny.
Jozef Grondžák: Naše straty sú obrovské
Butik Lombardi Fashion House, Bratislava
- Podnikanie v oblasti módy je všeobecne veľmi náročné a pandémia ho ešte zhoršila. Značku Lombardi Fashion House som budoval niekoľko rokov. Módne prehliadky, fotenia a individuálny prístup mi priniesli pozitívny výsledok vo forme stálych zákazníkov, medzi ktorými sú mnohé známe osobnosti šoubiznisu.
Plánované veľkolepé otvorenie nového priestoru, do ktorého sme veľmi veľa investovali, sme museli kvôli pandémii presunúť až na leto. Prvú vlnu sme zvládli vďaka ústretovosti prenajímateľa, ale najmä vďaka šitiu ochranných rúšok. Štýlové rúška boli pre mňa záchranou pri udržaní značky na trhu. Pomohli mi priatelia a verní zákazníci, ktorí nás ich kúpou podporili.
Druhá vlna pandémie je však oveľa horšia. V predvianočnom období nám opatrenia nedovolili dohnať stratené tržby. Predajňa zatvorená, štátny príspevok 50 percent z výšky nájomného, platenie odvodov do poisťovní a ostatné výdavky na osobný život. Nikoho nezaujíma odkiaľ vziať peniaze, keď nemôžeme predávať. Rovnako treba platiť aj faktúry za tovar, aby sme mohli s dodávateľmi aj v budúcnosti ďalej spolupracovať. Náš sortiment je podmienený aj spoločenskými udalosťami, ako sú svadba, ples či stužková, ktoré sú teraz v nedohľadne.
Aktuálne sa snažím v spolupráci so známymi osobnosťami šoubiznisu, ktoré sú tiež bez práce, vyrobiť tovar – tričká či ďalšie rúška na mieru, ktoré sa dajú predávať aj cez e-shop. Naše straty sú obrovské. Budeme radi, keď sa situácia stabilizuje a vy nám zostanete verní a podporíte nás tým, že budete kupovať viac u nás doma, na Slovensku.