Žije tu aj brat
Súčasťou bytu je aj pracovňa. „Toto je druhá najmenej používaná izba, lebo aj keď pracujem na počítači, tak skôr v reštaurácii. Ale tu mám zase pokoj, je tu aj balkón, počas letných podvečerov si na ňom popíjam víno.“ A nakukneme aj do najmenej používanej izby – detskej. „Tiež bola takto zariadená, troška do ružovej farby. Takže keď bude dieťa, musí to byť dcéra,“ skonštatuje veselo. V detskej zvykne rozložiť svoj hlavný stan návšteva, najčastejšie Andreov brat.
„Tiež žije na Slovensku, v Ružomberku. Je tu už osem rokov, pracuje pre mňa, robí pizzu a varí. Možno sem za nami raz prídu aj rodičia, že by trávili vždy pol roka tu a pol roka na Sardínii...“ zamyslí sa. On sám vraj nedávno dostal povolenie zostať u nás ďalších desať rokov a je rozhodnutý využiť to až do konca. „Ale ktovie, keď budem mať šesťdesiat, možno sa vrátim na Sardíniu. Už sa nebudem pozerať na Blumentálsku ulicu alebo na reštiku, ale na more...“
Kamarátka Mia
Prehliadku zakončíme v kúpeľniach. Treba použiť množné číslo, sú totiž dve a boli ďalším dôvodom, prečo sa Andreovi byt hneď zapáčil. „V jednej je vaňa, v druhej sprchový kút,“ vysvetlí a dodá, že byt ho potešil aj množstvom veľmi prakticky umiestnených úložných priestorov. Zatiaľ pre mnohé z nich nenašiel využitie, keďže žije sám. Aj keď dámsku spoločnosť má – už sedem rokov mu ju robí psia slečna Mia. „Rozhodol som sa zobrať si ju, keď som bol po operácii ľavého kolena. Vedel som, že budem rehabilitácie flákať, potreboval som niekoho na dlhé prechádzky. Doma som mal akurát rybičky, ale tie so mnou chodiť nechceli,“ žartuje.
O plemene čau-čau vraj sníval od detstva. „Páčilo sa mi, že vyzerá ako lev,“ dodá. Mia sa okamžite stala jeho vernou spoločníčkou a svojmu pánovi je neustále v pätách. Práve preto ani nemá pelech... „Vyberá si miesta podľa toho, kde sa nachádzam. Keď pozerám telku, leží vedľa mňa na zemi, keď varím, leží v kuchyni a kontroluje, či je všetko v poriadku a keď idem večer spať, ľahne si pred dvere spálne a stráži ma.“ Skrátka dokonalý pes s ideálnou povahou. „Hovorí sa, že aký pán, taký pes a ja počúvam a som pokojný. Obaja sme narodení v rovnakom znamení a asi máme aj rovnaké povahy,“ dodá s úsmevom.
Mimochodom, v byte takmer nič nepripomína, že jeho majiteľom je Talian. „Z Talianska tu nemám nič, len víno,“ zamyslí sa, no vzápätí si predsa len spomenie: „Kávovar mám z Talianska! Ten tu nesmie chýbať! V talianskych domácnostiach je to základnejšia vec než čokoľvek iné.“
