Len cez víkend zákerný vírus zobral život 20 pacientom. Pri miestnom krematóriu museli pristaviť už druhý mraziaci náves a na spopolnenie sa čaká aj dva týždne. O tom, ako sa každý deň starajú o pacientov s COVID-om, prehovorili zdravotné sestričky Andrea (42) a Viera (51).
Nesťažujeme sa, ale bojujeme
Viera Borbélyová (51) má v nemocnici na starosti organizáciu, aby všetko v tejto situácii klapalo, ako má. Napriek neustálym povinnostiam a službe si Viera zachováva mladého ducha a veľa pozitívnej energie. Pre mnohých je slniečkom v týchto pochmúrnych dňoch.
„Do nemocnice som opätovne nastúpila 1. mája 2020 v čase vrcholiacej prvej vlny epidémie koronavírusu ako členka epidemiologického tímu, ktorý bol zriadený rozhodnutím ministerstva zdravotníctva. Mám veľké šťastie na svojich kolegov, lebo tvoríme skvelý kolektív. Našou úlohou hneď od začiatku bolo pomôcť zlepšiť kvalitu poskytovanej starostlivosti,“ opisuje svoju úlohu Viera.
V lete všetci verili, že druhá vlna bude taká mierna ako tá prvá. Ale veľmi sa mýlili. „Po ako-tak relatívne pokojnom lete prišla jeseň a malý neviditeľný smrtiaci zabijak udrel silou, akú sme nečakali. Náš život v nemocnici a tiež v súkromí sa zmenil od základov. V nemocnici začal platiť úplne iný režim,“ krúti hlavou oddaná sestra.
„Stále sa snažíme predvídať a byť o krok vpredu, ale vírus zatiaľ víťazí. Neplačeme, nesťažujeme sa, bojujeme zo všetkých síl, ktoré ešte máme. Všetci niekoľkokrát do dňa, týždňa, mesiaca - mesiacov vstávame z popola a mobilizujeme zvyšky svojich síl, potláčame vlastný strach o seba, o svojich blízkych, prekonávame ochorenie tak ako iní smrteľníci. Koronavírus neobchádza ani naše vyčerpané zdravotnícke rady. Strácame svojich priateľov, známych, blízkych a, žiaľ, aj kolegov,“ so slzami hovorí Viera, ktorá smrti pozerá dennodenne do očí.
„Denne máme hospitalizovaných okolo 130 pozitívnych pacientov a okolo 20 suspektných. Narastá počet úmrtí. Kolegovia pracujúci priamo v červených zónach, oblečení denne do tyvekov, potláčajú svoje biologické potreby a sú na hranici úplnej vyčerpanosti,“ zakončí Viera.