Podľa ministra budú osoby podozrivé z výtržností rýchlo predvedené pred súd a v prípade usvedčenia budú odsúdené na väzenské tresty.
"Neprejde im to," povedal Grapperhaus novinárom v Haagu v súvislosti s násilnými nepokojmi v mnohých holandských mestách. "Ak okradnete ľudí, ktorí prežívajú len s podporou vlády, aby sa držali nad vodou, je to absolútne škandalózne," poznamenal v súvislosti s rabovaním obchodov demonštrantmi.
Grapperhaus zdôraznil, že vláda neplánuje zrušiť nočný zákaz vychádzania, ktorý vyvolal silnú nevôľu obyvateľov a ktorý potrvá najmenej do 9. februára. Podľa vlády je toto opatrenie nevyhnutné na spomalenie šírenia nákazy koronavírusom.
Najhoršie občianske nepokoje za posledné roky sa v pondelok opäť konali v Amsterdame, Rotterdame či v meste Den Bosch na juhu krajiny. Protestujúci útočili na policajtov petardami, kameňmi a Molotovovými koktejlmi. Zranenia utrpeli počas uplynulého dňa najmenej desiati policajti.
Holandská polícia v pondelok zadržala ďalších 184 ľudí, čím sa ich počet od začiatku násilností zvýšil na vyše 400. Boli medzi nimi i desiatky osôb podozrivých z podnecovania protestov na sociálnych sieťach. Pokutu vo výške 95 eur v dôsledku porušenia zákazu vychádzania platného v čase od 21.00 h - 04.30 h dostalo 1700 osôb.
Násilnosti odsúdili starostovia mnohých miest, ako aj šéf holandskej polície Henk van Essen, ktorý uviedol, že "nemajú nič spoločné s právom na demonštrovanie". Holandský premiér Mark Rutte na Twitteri napísal: "Zločinné násilie sa musí skončiť".
Protesty sa začali v menšom rozsahu v sobotu v obci Urk na severe krajiny, avšak v nedeľu sa rozšírili do viacerých miest vrátane metropoly Amsterdam či Eindhovenu, kde polícia použila vodné delá a slzotvorný plyn.