Vylučuje tiež, že by minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) či niekto iný volal do NBÚ s cieľom vykonanie previerky urýchliť. Reagoval tak na medializované informácie. TASR o tom informoval hovorca NBÚ Peter Habara.
"Medializovaná dĺžka previerky zodpovedá súčasnému časovému štandardu vykonávania bezpečnostných previerok na stupeň prísne tajné," tvrdí riaditeľ NBÚ Roman Konečný. Poukazuje na štatistiky, podľa ktorých bol v roku 2020 priemerný čas výkonu týchto previerok 60 dní. Ako dodal úrad, v uplynulých rokoch má efektívnejšie nastavené procesy a previerky robí v dynamickejšom tempe, čo konštatoval aj Osobitný kontrolný výbor Národnej rady SR na kontrolu činnosti NBÚ. "Lepšie funguje aj spolupráca s partnerskými orgánmi ako Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo či polícia," doplnili.
Ako ďalej vysvetľuje NBÚ, šesťmesačná lehota, ktorá bola interpretovaná ako zvyčajná dĺžka previerky, je pre 4. stupeň, teda prísne tajné, zákonnou lehotou, podľa potreby môže ísť aj o deväť mesiacov. "Je to horná hranica a zákonná povinnosť NBÚ urobiť a rozhodnúť o bezpečnostnej previerke. Ide v princípe o osobitné správne konanie ako ktorékoľvek iné, akurát v špecifickom režime," hovoria.
Úrad tiež odmieta, že by minister Krajniak alebo niekto iný zavolal do NBÚ, aby bola previerka vykonaná prednostne a expresne. "Neprebehla žiadna neštandardná komunikácia. Žiadosť a podklady prišli poštou, respektíve elektronicky, osvedčenie bolo takisto prevzaté štandardnou cestou ako pri každom inom správnom konaní," tvrdí Konečný.
Lipšic sa uchádza o post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Kandidatúra je podmienená bezpečnostnou previerkou na stupeň prísne tajné. Špeciálnym prokurátorom chcú byť aj prokurátori ÚŠP Peter Kysel, Vasiľ Špirko a Ján Šanta.
VIA IURIS: Je netransparentné, že sa verejnosť o Lipšicových problémoch s previerkou dozvedá z médií
Je veľmi netransparentné, že sa verejnosť o problémoch Daniela Lipšica s previerkou a kandidatúrou na post špeciálneho prokurátora dozvedá z médií. Výkonná riaditeľka mimovládnej organizácie Via Iuris Katarína Batková to uviedla v stanovisku, ktoré zaslala Katika Žitniaková z komunikačného oddelenia organizácie. Okolnosti Lipšicovho získania bezpečnostnej previerky podľa Via Iuris za daných skutočností vzbudzujú pochybnosti o záujme kandidáta konať za každých okolností transparentne.
„V záujme zvyšovania dôveryhodnosti v štátne inštitúcie by podľa Via Iuris bolo vhodnejšie zo strany dotknutého kandidáta verejne a dostatočne včas poukázať na protirečivé a diskriminačné nastavenie podmienok kandidatúry na špeciálneho prokurátora a umožniť transparentné riešenie tohto problému v záujme získania požadovanej previerky,“ povedala Batková.
Podľa mimovládnej organizácie by mal zároveň zákon upravovať aj spôsoby nadobudnutia bezpečnostnej previerky. V súčasnej podobe totiž zákon hovorí, že kandidát na špeciálneho prokurátora bezpečnostnú previerku mať musí, no neustanovuje, akým spôsobom ju môže nadobudnúť.
