Veronika Velez-Zuzulová (36) funguje nielen ako expertka, ale tiež cestuje na preteky, kde s mikrofónom naháňa bývalé konkurentky. Porozprávala nám aj o tom, prečo o desať rokov už túto prácu nebude robiť a ako sa sama popasovala s koronavírusom.
Od spolukomentovania pre RTVS ste sa medzičasom posunuli aj k práci reportérky či dokonca moderátorky, ktorá robí rozhovory s hviezdami lyžovania. Aký náročný bol tento prerod?
Nejako som sa nad tým nezamýšľala, mám pocit, že stále robím to isté. Prirodzene som prešla k ďalším „funkciám“. Stále sa však na to veľmi necítim, snažím sa len robiť niečo, čo mi je blízke a čo mám rada. Jednoducho rozprávam o tom, čo som zažila. Takýto je môj pocit... Neviem, ako to býva na mediálnych školách, tam sa ľudia na podobnú robotu nejako špeciálne pripravujú, no ja som ničím podobným neprešla.
Zároveň ste sa z introvertky museli premeniť na extrovertku. Už to nebolí, veľa rozprávať...?
(smiech) Myslím si, že nie. Ale, samozrejme, stále som introvert, pokiaľ ide o môj osobný život. Nie som práve človek, ktorý príde niekam do spoločnosti a začne tam vo veľkom rozprávať. Introvertom som teda zostala.
Stretávate v zákulisí svetového lyžovania viacero bývalých súperiek, ktoré robia niečo podobné ako vy?
Len veľmi málo. V iných televíziách podobnú robotu robia ľudia, ktorí sú roky v brandži. Viem však, že pre ORF robí expertku Nicole Hospová, ktorá so mnou pretekala. Pravdou je, že keď chce človek toto robiť, musí mať ten šport rád a musí sa vedieť veľakrát aj odosobniť. Aj v iných krajinách komentujú bývalé pretekárky, stalo sa to napríklad vo Francúzsku, že tam bolo cítiť určitú závisť. Treba vedieť dopriať pretekárovi, ktorý je na trati, svojmu krajanovi...
