Vláda v snahe zabrániť množeniu nákazlivejších mutácií vírusu zakázala ľuďom opúšťať krajinu, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Vládni politici navyše v čase mierneho rastu počtu nakazených začali hovoriť o možnom uzavretí škôl, čo doteraz označovali za krajne záchranný krok.
Kabinet liberálneho premiéra Alexandra De Croo prišiel so zákazom ciest mimo Belgicka po tom, čo sa začiatkom roka zdvihol počet novo nakazených ľudí kvôli hromadným návratom z vianočných pobytov v zahraničí. Obmedzenie, ktorého oprávnenosť má Belgicko vysvetliť Európskej komisii dohliadajúcej na slobodu pohybu ľudí v rámci Európskej únie, sa nevzťahuje napríklad na nutné pracovné alebo rodinné cesty. Belgičania však musia zabudnúť na prázdninové pobyty na horách alebo pri mori, kam sa niektorí chystali počas týždňového školského voľna v polovici februára. Hranice sú pre turistiku zatvorené až do marca.
"Jazdíme lyžovať do Francúzska, ale to by tento rok rovnako nešlo, pretože tam nefungujú lanovky, takže nám to vlastne nevadí. Hlavne aby to v niečom pomohlo a nezostali po prázdninách zatvorené školy," povedal ČTK pred jednou zo školských budov v bruselskej štvrti Ixelles otec dvoch detí Vincent Dalier. Rovnako ako mnoho ďalších rodičov dúfa, že školy sa nezaradia na dlhý zoznam zatvorených inštitúcií alebo podnikov, medzi ktoré už od októbra patria reštaurácie, kaviarne, divadlá, posilňovne či kaderníctvo. Prevádzok základných škôl sa ale vírus zatiaľ nedotkol ani v čase, keď sa na jeseň šíril výrazne rýchlejšie ako dnes. Lenže vo vzduchu presýtenom typickým januárovým mrholením sú cítiť obavy z toho, že sa deti prvýkrát v tomto školskom roku budú musieť učiť doma.
Minister zdravotníctva Frank Vandenbroucke v pondelok vyhlásil, že je kvôli šíreniu nových nákazlivejších variantov vírusu načase uvažovať o možných obmedzeniach na školách. "Mali by sme starostlivo zvážiť spôsob, akým pristúpime k šíreniu nákazy medzi deťmi, pretože v istej fáze epidémie sa prevádzka škôl môže stať zdrojom nákazy," povedal médiám minister. Opieral sa o nové zistenia belgických epidemiológov, že sa medzi deťmi v školskom veku síce vírus šíri menej ako medzi dospelými, ale viac, než miestni experti súdili skôr.
Prvým krokom k spomaleniu nákazy má byť v najbližších dňoch obmedzenie popoludňajších mimoškolských krúžkov, kam doteraz môžu deti chodiť hromadne. Niektorí vládni politici sa už nechali počuť, že na školy dôjde až úplne nakoniec, ak sa čísla budú dlhšiu dobu zhoršovať. 11-miliónová krajina v posledných dvoch týždňoch registrovala priemerne mierne cez 2 000 nových prípadov denne, čo je v prepočte na obyvateľa menej ako vo väčšine iných európskych štátov a zhruba štyrikrát menej ako Česko. Belgičania síce neskrývajú svoju únavu z reštrikcií, ktoré sa nijako zásadne nezmenili už štyri mesiace, hovoria o nej však cez rúška, ktoré drvivá väčšina z nich poslušne nosí aj v uliciach Bruselu. Niektorí miestni hovoria o tom, že sa krajina poučila z minuloročnej prvej vlny pandémie, kedy bola v počte úmrtí na obyvateľa jednou z najhorších na svete a zomrelo tu 10 000 ľudí. Teraz sú počty denných úmrtí proti vlaňajšej jari štvrtinové.
Aj v Belgicku sa však objavuje volanie po čo najrýchlejšom zrušení zákazov. V niektorých mestách blízko hraníc s Holandskom registrovala polícia po vlne holandských protestov niekoľko drobných násilností voči úradom. Policajti mobilizujú sily pred protestmi, ku ktorým sa ľudia zvolávajú nielen na severe krajiny, ale aj v Bruseli, kde sa cez víkend očakáva niekoľkotisícová demonštrácia.