Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Vražda šokovala krajinu a zdôraznila rastúcu hrozbu pravicového extrémizmu.
Ernsta (47) uznali za vinného zo zastrelenia Lübckeho, politika z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) kancelárky Angely Merkelovej. Vražda sa odohrala 2. júna 2019 pred Lübckeho domom v obci Istha v spolkovej krajine Hesensko. Podľa prokuratúry bol čin motivovaný "rasizmom a xenofóbiou".
Predpokladá sa, že tento prípad je prvým ultrapravicovým politickým atentátom v Nemecku od druhej svetovej vojny.
Spoluobžalovaného Markusa Hartmanna, ktorý bol obvinený, že údajne pomáhal Ernstovi pri výcviku s narábaním so zbraňami, súd zbavil obvinenia zo spoluúčasti na vražde. Súd ho však uznal za vinného v súvislosti s ilegálnym držaním zbraní a udelil mu podmienečný trest 1,5 roka.
Lübcke, ktorý mal v čase vraždy 65 rokov, podporoval Merkelovej rozhodnutie z roku 2015 otvoriť hranice Nemecka pre utečencov.
Prokuratúra tvrdí, že Ernst a jeho komplic v októbri 2015 navštívili zhromaždenie, kde Lübcke vystúpil s prejavom, v ktorom obhajoval pomoc utečencom. Lübcke vtedy dodal, že každý, kto nesúhlasí s týmito hodnotami, môže "slobodne opustiť krajinu". Táto poznámka z neho spravila terč nenávistného postoja zo strany krajnej pravice.
Ernst začal údajne sledovať Lübckeho pohyb po masových sexuálnych útokoch migrantov voči ženám na Silvestra 2015 v Kolíne nad Rýnom a po krvavom islamistickom útoku vo francúzskom meste Nice v roku 2016. Ernst má bohatú kriminálnu minulosť a polícii bol známy ako sympatizant neonacistov.
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer označil krajne pravicový extrémizmus za "najväčšiu bezpečnostnú hrozbu, akej Nemecko v súčasnosti čelí", a prisľúbil sprísnenie bezpečnostných opatrení vrátane zákrokov proti nenávistným výrokom na internete.
