Za jeho vraždu odsúdili na vyše 12 rokov jeho kamarátku Juditu (17), u ktorej bol na návšteve. Rozsudok je zatiaľ neprávoplatný, v odvolacom konaní bude teraz rozhodovať krajský súd. Rodičia oboch detí sa dožadujú spravodlivosti. Zatiaľ čo rodičia Judity sa stále všemožne snažia dokázať jej nevinu, rodičia Tomáša o jej vine nepochybujú. Pre Nový Čas prehovorili rodičia oboch tínedžerov, ktorí majú na tragickú udalosť diametrálne odlišné názory, a my vám prinášame ich konfrontáciu.
1. Prítomnosť tretej osoby na mieste tragédie
Rodičia Judity: - Znalec obžaloby vypracoval znalecký posudok, že Judita si zranenia spôsobila sama, aby vznikol dojem, že je spoluobeť. Tento posudok bol dôležitý pre vyšetrovateľa, ktorý na základe tohto dospel k záveru, že sa tretia osoba na mieste činu nenachádzala. Zvrat priniesol znalecký posudok z odboru genetickej analýzy, podľa ktorého krvné stopy na podrážkach Tomášových topánok dokazujú prítomnosť Juditinej krvi, čo znamená, že Tomáš po Juditinej krvi stúpal, a teda Judita bola zranená, keď ešte Tomáš kráčal.
Znalec Krajčovič potom svoje závery na súde modifikoval, že Juditine zranenia vznikli pri jej útoku na Tomáša a toto je jediné, čo má dokazovať neprítomnosť tretej osoby na mieste činu. Prítomnosť tretej osoby dokazuje aj svedectvo susedy, ktorá z predmetného bytu počula hlboký mužský hlas. Túto skutočnosť opakovane potvrdila vo všetkých svojich výpovediach. Bytový dom má dva vchody, ktoré sú navzájom prepojené a na vnútorných prechodových dverách bol v ten deň poškodený zámok. Tento zámok bol ráno v poriadku a podvečer si jeden zo susedov všimol, že zámok bol poškodený.
Rodičia Tomáša: - Prítomnosť tretej osoby na mieste činu dokázaná nebola. Na súde zaznela výpoveď susedky, ktorá tvrdí, že ten hlboký mužský hlas mohol patriť Tomášovi, lebo sa pri tom smiali a laškovali. Tretiu osobu kamery nezaznamenali a ani nikto zo susedov si nevšimol pohyb tretej osoby. Vylomený zámok na druhých dverách je skutočnosť, ktorá nebola preukázaná, nevieme, či bol zámok vylomený v čase, keď došlo ku skutku, sú to len dohady.
2. Ak vraždil niekto tretí, prečo nechal Juditu žiť?
Rodičia Judity: - Môžeme mať iba dohady, prečo Judita prežila. Nikto nevie povedať, čo sa útočníkovi prehnalo hlavou. Juditu nechal žiť preto, lebo sa sám vyľakal z toho, čo urobil. Pôvodne mal byť podľa niektorých svedkov Tomáš postrašený, alebo si ho vrah pomýlil s Juditiným priateľom Jakubom, mohol byť vyrušený a ušiel. Nevieme.
Rodičia Tomáša: - Je ťažké uveriť tomu, že pätnásť minút niekto cudzí bodal do Tomáška a ona sa iba prizerala, že by nekričala ako o život, neotvorila okno a nesnažila sa volať o pomoc, že by si nechránila holý život. Tvrdí, že niekoľkokrát odpadla, ale aplikácia zdravie, ktorú má aktivovanú, jej namerala, že v čase odpadnutia kráčala. Bolo to vyvrátené na súde.
3. Boli vražednou zbraňou nože z kuchyne?
Rodičia Judity: - Nie je pravda, čo tvrdí obžaloba, že Judita nože umývala, ona si iba umývala ruky nad nožmi položenými v drese. Kuchynské nože, ktoré obžaloba považuje za vražednú zbraň, sa nevmestia do rán na tele, ani do bundy, ktorú mal Tomáš oblečenú. Čepele zaistených nožov sú širšie ako rany na tele, aj dlhšie, znalec, ktorý robil pitvu, porovnával rany s nožmi len s fotografiami, to je amatérske, neprípustné, pracoval iba s približnými rozmermi.
Chýba znalecké skúmanie, či ide skutočne o nože použité pri zraneniach. Navyše, znaleckým skúmaním sa zistilo, že ani na jednom noži sa nenachádzajú žiadne odtlačky prstov ani dlaní. Ani na jednom nebola čistá DNA Tomáša, pričom mal prebodnutých viacero vnútorných orgánov, biologické stopy orgánov sa však na nožoch nenašli. Aj prokurátor vo svojej záverečnej reči priznal, že ani jeden zo zaistených nožov nemusel byť vražednou zbraňou.
Rodičia Tomáša: - Je nelogické, aby vzala kuchynské nože a len tak ich umývala a utierala, prenášala do izby, balila do uteráka a položila do bielizníka. Prečo by to robila? Ak by videla vraždu nožom, pohľad na nôž by zdravému, normálne uvažujúcemu človeku robil husiu kožu, a nie aby išla nelogicky nože umývať. Dĺžku a šírku čepele porovnávali patológ a súdny znalec a uviedli, že mohla byť nožmi vražda spáchaná.
4. Prečo Judita tak dlho mlčala?
Rodičia Judity: - Zo spisového materiálu vyplýva, že Juditu polícia vypočúvala bezprostredne po príchode na miesto činu a opakovane o tri hodiny neskôr v nemocnici po ošetrení, takže nie je pravda, že mlčala. Priebeh udalosti opísala aj operátorke na linke 112 a aj záchranárom, ktorí prišli na miesto činu. Táto výpoveď však nepasovala do šablóny vyšetrovacej verzie, Judita bola opakovane obviňovaná z klamstva, a tak sa rozhodla vypovedať až pred súdom, urobila to hneď na prvom pojednávaní.
To bol aj dôvod, pre ktorý sa skôr uťahovala do seba, že jej dávali najavo, že jej od začiatku nedôverujú. Všetky jej výpovede rovnako a bez zmien opisujú priebeh udalostí, ako si ich pamätá, a to od začiatku. Motív stále chýba, Judita bola podrobená opakovanému dôkladnému vyšetreniu súdneho znalca z odboru psychiatrie aj psychológie. Počas týchto vyšetrení nebola zistená žiadna duševná porucha, prejav agresivity alebo nenávisti voči Tomášovi. Urobili aj podrobnú analýzu dát z jej telefónu, na základe ktorej obžaloba priznala, že žiaden motív u Judity neexistuje.
Rodičia Tomáša: - To neboli výpovede, ale bezprostredné reakcie, ktoré prejavila po tom, čo sa stalo. Ak by bola nevinná, ochota spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní by bola aj vzhľadom na jej nízky vek väčšia, chcela by svoju pravdu vykričať do sveta a bojovala by za ňu od začiatku. Vypovedať začala až na hlavnom pojednávaní 8 mesiacov po vražde, keď boli zabezpečené všetky dôkazy. Na súdoch sa správala ľahostajne, a keď kráčala von zo súdnej siene, vždy so sklonenou hlavou, neprejavila ani len štipku súcitu s rodinou Tomáška. Tak sa nevinní ľudia nesprávajú.
5. Záhadné telefonáty Judity po čine
Rodičia Judity: - Juditine telefonáty s matkou a so záchrankou dokazujú, že nie je psychopatka – podľa obhajoby, keď 50 sekúnd volala s matkou po čine, je to príliš málo času na to, aby sa s ňou dohodli na nejakej verzii tragédie, to je vylúčené. Telefonát na záchranku na číslo 112 trval trinásť minút a bol srdcervúci, plný kriku a plaču a opisovala v ňom, čo sa stalo. Nebol chladný, vypočítavý a bez emócií, Judita hľadala pomoc. Slovo „akože“ použila pri telefonáte z väzenia s matkou 13-krát, je to fráza, ktorú používa, nie fráza ktorou špekuluje. „Akože“ teda neznamená u Judity náznak, že ide fabulovať, ale je to len podporná fráza, ktorú používa v komunikácii veľmi často.
Rodičia Tomáša: - Išlo o prvý telefonát s matkou z väznice, keď si neuvedomila, že telefonáty sú odpočúvané. Telefonát z väzenia hovorí za všetko. Je zvláštne, ak sa nevinná dcéra pýta matky, ktorá nebola pri čine, či tam niekto bol. Plač a krik v telefonáte na záchranný systém nebol zdesením toho, čo videla, ale strachom z toho, čo urobila, a strachom z toho, čo ju čaká.
