Vencel vraví, že odišiel mimoriadny človek, ktorý dostal futbal do vienka a neustále ho zlepšoval. „Dlho bol zdravý, vitálny a čiperný. Koncom roka som počul, že má vážnejšie zdravotné problémy. Veril som, že sa z nich dostane. Žiaľ, realita je krutá. Práve sme spomínali spolu s Jankom Pivarníkom, že to nebolo tak dávno, čo sme sa s radosťou s ním bavili o futbale,“ povedal pre Nový Čas najstarší z úspešnej dynastie Vencelovcov.
Pár rokov boli v Slovane spoluhráčmi. Keď prišiel do mužstva, záložník Vengloš už mal čosi za sebou. Bol kapitánom a ako 19-ročný priviedol belasých k titulu. „Každý ho volal Lolo po tom, čo dostal pusu od herečky Lollobrigidy na turnaji vo Viareggiu. Partia starších ho zvolila za kapitána, lebo bol najštudovanejší a nehádal sa s rozhodcami. Bol nesmierne prospešný pre tím. Hral s rozumom, behal, bojoval. Neuveriteľný pracant. Nebol veľký strelec. Tréner Jim Šťastný mu vždy hovoril, aby radšej nestrieľal na bránku, lebo má také slabé strely, že ich aj vrabec o.erie vo vzduchu.“
Hoci mal dosť skúseností, nevyvyšoval sa nad ostatných. Mladí ho mali radi, lebo práve on stieral vekové rozdiely medzi hráčmi a pomáhal bažantom pri vstupe do kabíny. „Keď som zapadol do mužstva, prišli za mnou starší spoluhráči aj s Jožkom a dovolili mi, aby som im tykal. Zadarmo to však nebolo. Musel som ísť s nimi do vinárne naproti Tehelného poľa a zaplatiť pár strekov,“ spomína s úsmevom.
V roku 1966 Vengloš v Slovane skončil a začal manažérsku dráhu v Austrálii. Do Slovana sa vrátil po siedmich rokoch ako tréner. „Priniesol spôsoby, na aké sme neboli zvyknutí. Zaviedol vysokohorskú prípravu. Zdôrazňoval, že treba nabrať červené krvinky. Chodievali sme do Tatier. Každý druhý deň sme vystúpali s olovenými vestami na Solisko, kde sme odtrénovali a išli dolu. Pobláznil nás. Zlatá partia hráčov z Belehradu mu slepo verila,“ vysvetlil.
Cieľavedomý Vengloš si postupne získal hráčov na svoju stranu. Snažil sa utužiť partiu a vniesť do nej rodinnú atmosféru. „Nenamietal, aby sme sa po zápasoch vybrali aj s manželkami do Hradnej vinárne. Navečerali sme sa, porozprávali a lepšie spoznali.“ Priznáva, že Vengloš bol pre neho obrovskou inšpiráciou. „Obdivoval som jeho odbornosť a spôsob, akým sa ju snažil rozvíjať a prichádzať s novými trendmi. Tlačil na hráčov, aby sa vzdelávali a neostávali iba pri futbale.“
Alexander Vencel st. (76)
- stal sa spoluhráčom Vengloša ako dorastenec
- po jeho odchode sa opäť stretli v pozícii brankár - tréner
- úspešný gólman chytal v Slovane pod ním tri sezóny
- získal s ním dva majstrovské tituly a Čs. pohár
- šesť rokov bol jeho zverencom v čs. reprezentácii
- pod jeho vedením sa stal majstrom Európy 1976
- v Slovane odchytal 321 a v repre 25 zápasov
