Extrémistickú kriminalitu vníma kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel ako závažný problém v spoločnosti, vidno to podľa neho aj na počte prípadov, ktoré riešia na ÚŠP. Upozornil na formy latentnej trestnej činnosti extrémizmu, ktorá sa pácha na sociálnych sieťach. Trestné konanie však považuje za "bič, ktorý plieska na konci". Základ je podľa neho vo vzdelávaní a výchove k demokratickým princípom.
Kysel na vypočúvaní pred parlamentným ústavnoprávnym výborom ozrejmil, že celá debata vo verejnosti o extrémistickej trestnej činnosti a zefektívnení činnosti ÚŠP je trochu emočne sýtená a nepochopená. "Celá zmena na ÚŠP mala spočívať v tom, že sa zlúčia dve oddelenia, a to oddelenie organizovaného zločinu terorizmu a medzinárodnej kriminality s oddelením extrémizmu. Nebola žiadna idea zo strany generálneho prokurátora ani nikoho v úrade zrušiť stíhanie trestných činov extrémizmu," skonštatoval v súvislosti so zámermi o zmene organizácie na ÚŠP. Je podľa neho potrebné zefektívniť fungovanie úradu a zlepšiť manažment spisov. V súčasnosti to totiž funguje podľa neho tak, že tí, ktorí sa venujú extrémizmu, dostávajú na stôl aj ekonomickú trestnú činnosť, keďže týchto prípadov je enormne veľa. Takéto zaťažovanie prokurátorov prípadmi odlišných špecializácií nepovažuje za efektívne.
Na Slovensku Kyselovi chýba program na odhaľovanie ekonomickej trestnej činnosti, ktoré spočíva napríklad v detekovaní podozrivých finančných machinácii. Umožnilo by to podľa neho vyšetrovať ekonomickú trestnú činnosť hneď, a nie po pár rokoch, keď sa pretvára.
Kysel uprednostňuje na čele ÚŠP prokurátora. "Pokiaľ je ÚŠP akousi korunou náročnosti postihovania istých foriem trestnej činnosti, je to skôr pozícia pre prokurátora ako osobu, ktorá je mimo prokurátorského prostredia," povedal s tým, že nechce nič hodnotiť ani paušalizovať. Dodal, že vždy bude lepšie preukázateľná apolitickosť úradu, pokiaľ bude na čelo úradu zvolený prokurátor, ktorý nemá žiadny styk s politikou.
Generálneho prokurátora Maroša Žilinku pozná Kysel 15 rokov. Považuje ho za profesionála, ľudsky si s ním rozumie. Ide podľa neho o zásadového prokurátora. "Ktokoľvek bude špeciálnym prokurátorom, bude mať dennodenne čo vysvetľovať generálnemu prokurátorovi," uviedol s tým, že Žilinka je náročný vo vzťahu k podriadeným.
Kandidát upozornil, že inštitút spolupracujúcich osôb v trestnom konaní, čiže tzv. kajúcnikov, funguje na Slovensku od roku 2003. Dodal, že jeho používanie má svoje nesporné výhody a riziká. Je podľa neho nevyhnutné skúmať motiváciu danej osoby, a teda, či vypovedá v súvislosti so zákonom, teda o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tak pomôže usvedčiť iných páchateľov. "Vždy sa tam pozerá na mieru závažnosti informácií, ktoré osoba poskytne. Tá miera musí byť vyššia ako tá, ktorú orgány predtým vôbec poznali," vysvetlil Kysel. Dôležité je podľa neho aj to, ak pred výpoveďou danej osoby nebolo vôbec možné viesť dokazovanie. Treba si podľa neho dávať pozor na motiváciu konania kajúcnikov.
