Juraj Šebo sa narodil 12. decembra 1943 v Bratislave. Jeho otec pracoval ako zubný technik, mama bola v domácnosti. Rodičia počas druhej svetovej vojny doma ukývali sedemčlennú židovskú rodinu. Po nástupe komunistickej moci v roku 1948 jeho otcovi skonfiškovali stroje a v roku 1950 ho odsúdili na šesť rokov nútených prác.
"Prišli dovnútra, otec bol, tuším, ešte v pyžame. 'Oblečte sa a pôjdete s nami!' Ja som sa hneď rozplakal. A otec mi hovorí: Však neplač, veď ty si už pionier! Pamätám si tú vetu. Čo je zaujímavé, urobili hneď domovú prehliadku. Všetko vyhádzali, celý byt," spomínal Šebo na zatknutie svojho otca v rozhovore v rámci projektu Pamäť národa.
Spočiatku mal pre tieto okolnosti problém ísť študovať, napokon ho prijali na Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu na Makarenkovej ulici v bratislavskej Petržalke (dnes Gymnázium Alberta Einsteina na Einsteinovej ulici). Po maturite študoval odbor spojov na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Juraj Šebo tiež už ako študent pôsobil vo vtedajších bigbítových skupinách.
Štúdium ukončil v roku 1968. Práve počas jeho promócie vpadli do Československa vojská Sovietskeho zväzu a ostatných spojencov z Varšavskej zmluvy. Po skončení štúdia nastúpil do služieb pošty, ktorej ostal verný celú profesijnú éru - 30 rokov pôsobil na Západoslovenskom riaditeľstve spojov v Bratislave, neskôr, až do roku 2003, bol krajským riaditeľom Slovenskej pošty. Žil v Devínskej Novej Vsi. V rokoch 1999 a 2003 navštívil pracovne Kosovo, kde pomáhal budovať poštovú sieť. Viedol tiež zásielkovú obchodnú službu.
Literárnej tvorbe sa začal venovať v dôchodkovom veku. Autenticky a zároveň pútavo zachytával udalosti, miesta, atmosféru, každodenný život a pocity ľudí v jednotlivých dekádach uplynulého storočia. Na konte má viac než 20 knižných titulov, medzi nimi spomienkové knihy Krízové 30. roky, Vojnové 40. roky, Budovateľské 50. roky i Pionierke 50. roky, Zlaté 60. roky, Normálne 70. roky, Reálne 80. roky, Slobodné 90. roky, Turbo milénium 00.
V knihe Útek z pekla mapuje príbeh svojho birmovného otca Arnošta Rosina, ktorého v roku 1942 deportovali do Auschwitz-Birkenau, no podarilo sa mu odtiaľ ujsť. Atmosféru Bratislavy v minulom storočí zachytil v knihách Také bolo PKO, Tehelné pole - chrám futbalu, Bratislavské korzo či v jeho najnovšej publikácii Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 - 1989, ktorá vyšla v minulom roku. Podieľal sa na vzniku publikácie Slovenský bigbít aj na rovnomennom televíznom seriáli, spolupracoval s rozhlasom.
Prvý raz sa oženil v roku 1968, druhýkrát v roku 2000, má dve deti. V roku 1992 jeho matku Oľgu Šebovú vyznamenali a zapísali na Múr cti v Záhrade spravodlivých v Jeruzaleme. Pri prezentácii knihy Krízové 30. roky o sebe Juraj Šebo povedal: "Vždy som písal knihy o histórii z pozície obyčajného človeka."
