Andy Hryc († 71) poslednýkrát vydýchol v nedeľu o 3.13 skoro ráno doma v blízkosti svojej rodiny. Náročný desaťmesačný boj s akútnou leukémiou bol, bohužiaľ, nad jeho sily. O svojho otca sa s láskou starala jeho milovaná dcéra Wanda (43), ktorá bola pri jeho odchode z tohto sveta. Držiac ho za ruku mu vyslovila posledné vyznanie - Ľubim ťa, tato. A on jej slová opätoval - Aj ja ťa veľmi ľúbim... Wanda Novému Času poskytla silnú spoveď o smrti najdôležitejšieho muža jej života, ktorá vháňa slzy do očí...
- Vedel, že trpí nevyliečiteľnou chorobou a že jej koniec je nezvratný, no dúfal, že príde čo najneskôr. Nevzdával sa, bojoval do poslednej chvíle. Lekári ma už od leta upozorňovali, že koniec môže prísť znenazdajky a veľmi rýchlo, takže to, že vydržal doteraz, je vlastne taký malý zázrak. Miloval život a za nič na svete sa ho nechcel vzdať. Bojoval o každý deň na tomto svete až do konca.
Ja v tejto chvíli môžem len poďakovať lekárom, špeciálne doc. MUDr. Martinovi Mistríkovi, že nad ním nezlomil palicu a každý týždeň kľučkoval, prestavoval lieky podľa aktuálnych krvných výsledkov a aj vďaka tomu to potiahol tak dlho. A vďaka patrí aj MUDr. Jane Bobokovej za to, že netrpel bolesťami a záver jeho života bol v rámci možností čo najdôstojnejší.
Zomrel v nemocnici alebo doma?
- Nie, on nechcel ísť do nemocnice a keďže mu tam nemali už ako pomôcť, ani by som ho tam nedala. Od jeho prepustenia v júni sme do nemocnice chodili niekoľkokrát do týždňa ambulantne a vozila som ho hore-dole.
V ten večer, keď poslednýkrát vydýchol, cítili ste vy aj on, že sa blíži koniec?
- Ja už som večer vedela, že to vyzerá zle. Nevedela som, samozrejme, povedať, či to bude trvať hodiny alebo deň-dva, ale cítila som, že sa koniec blíži...
Vo svojom vyznaní pre neho, ste spomínali, že ste ho držali za ruku, keď ochádzal. On pomaly zaspal...
- Áno (dlho ticho a plač). Bola som pri ňom, dlho sme sa rozprávali a postupne odchádzal. Najprv mu odišlo vedomie, a potom dych a srdce... spomaľovalo sa, až sa zastavilo.
Pri rozlúčke ste mu povedali Ľúbim ťa a on reagoval: Aj ja ťa veľmi ľúbim. Stihli ste si ešte niečo povedať okrem tohto silného vyznania?
- Hovorila som mu, že mu už o chvíľu bude dobre.... a poprosila som ho, aby pozdravil Huga... (plač)
Bola pri ňom aj vaša mama, jeho milovaná manželka Veronika?
- Najprv som tam bola iba ja, a potom tam bola aj mamina.
Podľa vašich slov odchádzal vyrovnaný...
- Vyzeral byť úplne pokojný. Tie posledné hodiny nebol v strese, ani nemám pocit, že by sa bál. To ma teší asi zo všetkého najviac, že mal pokojný odchod..
Spomínali ste vášho zosnulého brata Huga († 22), ktorý zomrel pri autonehode v roku 2008. Pre vášho otca, ako aj pre vás to bola obrovská rana. Spomínal Andy Huga v tomto období viac, hovoril, že sa spolu stretnú?
- Tato o smrti nehovoril...Vedel, že príde, ale ignoroval ju. Ani pár dní pred smrťou si ju stále nepripúšťal, stále si robil nejaké plány. Alebo ich robil nám.
Stihli sa s ním vaši synovia rozlúčiť? Vždy o nich hovoril tak pekne a bolo cítiť, že pre neho vnuci veľmi veľa znamenajú...
- Nie... My sme všetci v karanténe, takže deti sem nemohli prísť. Mama, ja a on sme boli uzavretí.
