Pripomenul, že jediným kontrolným subjektom špeciálneho prokurátora je generálny prokurátor. „Keby si ten plnil svoje povinnosti dôslednejšie, určite by mnohým veciam predišiel,“ doplnil Šanta, ktorý nepochybuje o tom, že nový generálny prokurátor Maroš Žilinka bude špeciálneho prokurátora kontrolovať.
Šanta hovoril aj o kontrole Radou prokurátorov SR. Navrhol, že rada by mala využiť svoju kompetenciu a predvolať si špeciálneho prokurátora a rovnako pripustil aj legislatívnu zmenu rady. Uchádzač je aj za zákonnú zmenu, ktorá by zakotvila povinnosť špeciálneho prokurátora minimálne raz ročne zodpovedať za výsledky svojej práce napríklad pred ústavnoprávnym výborom alebo v pléne parlamentu. Potrebné je podľa Šantu zmeniť aj výberový proces nových prokurátorov na Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
„Po 16 rokoch činnosti môžeme povedať, že existovalo obdobie možno niekoľko mesiacov, keď sme boli plne obsadení,“ zdôraznil. Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) povedal, že podľa jeho informácií je personálna poddimenzovanosť ÚŠP veľmi vážna a spýtal sa Šantu, či to neohrozuje plnenie úloh úradu. „Je to iba o tej personálnej poddimenzovanosti, alebo sú aj iné dôvody, napríklad, že si tam ľudia nerobia svoju prácu dobre? Alebo je medzera v legislatíve?“ doplnil otázku Vetrák. „V tejto situácii, v ktorej sme sa ocitli, musíme siahať na dno svojich síl. Ja si neviem predstaviť, aby som skončil pracovnú dobu, že o 7:00 nastúpim a o 15:00 skončím,” vysvetlil Šanta. Tvrdí, že na spisoch pracuje doma, a to aj cez víkendy.
Vetrák ďalej prečítal otázku, ktorú poslancom zaslala Nadácia Zastavme korupciu, v ktorej sa píše, že sa údajne nedôsledne riešia niektoré predražené a pochybné eurofondové projekty. Šanta pri tejto téme skritizoval trestný proces na Slovensku, ktorý je podľa neho preformalizovaný. Kandidát odpovedal aj na otázku poslanca Ondreja Dostála (SaS) o organizačných zmenách na ÚŠP, ktoré predstavil generálny prokurátor Žilinka. Podľa jeho návrhu by malo prestať existovať samostatné oddelenie extrémistickej kriminality a zlúčiť by sa malo v novovzniknutom oddelení, ktoré sa bude venovať organizovanej kriminalite, medzinárodnej kriminalite, terorizmu a extrémizmu. Šanta na to reaguje, že prokurátori nie sú rovnomerne zaťažení, niektorí majú 600-zväzkové spisy a iní majú jednozväzkové spisy. Cieľom generálneho prokurátora je podľa kandidáta efektivita a vylučuje, že by sa zlúčením malo oslabiť alebo znížiť vyšetrovanie trestných činov extrémizmu.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) chce vysvetlenie praktického dopadu týchto zmien. „Stále bolo, je a bude oddelenie extrémizmu. To sa stáva súčasťou odboru všeobecnej kriminality. Nič sa nestráca, nemení, neoslabuje,” zdôraznil Šanta a doplnil, že o zmenách bude aj tak rozhodovať vláda SR. Šeliga sa tiež opýtal, či zmena nesúvisí s akousi animozitou voči prokurátorovi Tomášovi Honzovi, ktorý sa venuje problematike extrémizmu. „To vylučujem. A prečo by vôbec nejaká animozita bola?” opýtal sa kandidát.
Predseda ústavnoprávneho výboru Vetrák po viac ako dvoch hodinách ukončil vypočúvanie, keďže poslanci už nemali ďalšie otázky. Na vypočutí Šantu sa nezúčastnili šiesti členovia ústavnoprávneho výboru. Kandidát pre médiá skonštatoval, že oproti vypočutiu na post generálneho prokurátora bol tento „híring“ konštruktívnejší. Myslí si, že oproti iným kandidátom má výhodu, pretože má aj manažérske skúsenosti. Okrem 30-ročnej praxe prokurátora je aj 15 rokov stredným riadiacim funkcionárom prokuratúry. V súčasnosti je poverený riadením oddelenia ekonomickej kriminality na ÚŠP.
