Vracali sa mu spomienky na noc z marca roku 2015, keď sa pod jeho bratrancami Tónom († 22) a Patrikom († 22) preboril ľad na Oravskej priehrade. Zúfalý Peter pozoroval ich beznádejný boj o život z mosta, lebo vedel, že akýkoľvek pokus zachrániť ich, by znamenal aj jeho smrť. Ako terapiu na svoje nočné mory naspieval pieseň, ktorá mu pomáha vyrovnať sa s hrozným nešťastím.
Peter svojich bratrancov Tóna a Patrika poznal a mal rád od detstva. „Vyrastali sme spolu a prežili sme spolu klasické bezstarostné detstvo na dedine – opekačky, naháňačky, sánkovačky. Jeden bez druhého sme si nevedeli voľný čas ani predstaviť. Aj v tú strašnú noc som bol s nimi,“ zaspomínal so sklopenými očami. Bol večer 13. marca 2015, keď sa šli bratranci zabaviť do Námestova, kde je na brehu Oravskej priehrady niekoľko nočných klubov.
Priehrada bola zľadovatená a bratranci Tono s Paťom si vyšli na čerstvý vzduch zapáliť cigaretu. V zlej predtuche chcel ísť s nimi aj Peter, ale povedali mu, že sa hneď vrátia. „O chvíľu mi jeden z nich zavolal, že idú skratkou po ľade k neďalekej pumpe. Zavolal som ešte jednému bratrancovi, nech ich tam počká. Boli sme zvyknutí dávať pozor jeden na druhého,“ prezradil Peter detaily najhoršieho dňa vo svojom živote.
O pár minút sa začalo peklo na zemi, keď mu bratranec volal, že je na moste, ale vidí iba jedného z bratrancov. Druhý sa už, žiaľ, topil pod vodou. Kým k miestu dobehli ďalší mladíci z partie, boli už pod hladinou obaja. „Na chlapcov z mosta sme kričali, chceli sme zísť dole do vody, ale vedeli sme, že by to bol aj náš koniec. Voda ich vtiahla pod ľad,“ dodal Peťo so slzami.
