Ján Ačai († 63) si už od decembra mohol užívať dôchodok, ale rozhodol sa pracovať ďalej. Pomáhať iným bolo totiž jeho celoživotným poslaním. V záchrannej službe strávil 34 rokov! Osudným sa mu nakoniec stal koronavírus, ktorému podľahol v pondelok večer.
Koronavírus sa podpisuje pod smrť nielen zraniteľných dôchodcov, ale aj tých, ktorých teraz najviac potrebujeme, lebo bojujú o životy nás všetkých v prvej línii. Koncom januára zákernej nákaze podľahol záchranár Norbert Szedlák († 46) zo stanice v Kráľovskom Chlmci, v pondelok si choroba zobrala jeho kolegu Jána († 63). Smutnú správu Novému Času potvrdil jeho syn Matúš (35), ktorý spolu so sestrou Janou (32) a zronenou mamou Galinou (60) smúti doma v Semši pri Košiciach.
Ján pracoval v Záchrannej službe Košice (ZSKE) a ako záchranár naposledy pôsobil na stanici v Moldave nad Bodvou. Tam naňho kolegovia spomínajú len a len v dobrom. „V našich radoch pracoval od 1. mája 1987. Blízki kolegovia si na Janka spomínajú ako na oddaného a stále usmiateho človeka, ktorý kolektívu rozdával dobrú náladu a typický humor aj počas najťažších pracovných dní. Jeho pozostalým vyslovujeme úprimnú sústrasť,“ povedal hovorca ZSKE Viktor Wurm s tým, že v krátkom čase podľahol ochoreniu COVID-19 ich ďalší záchranár.
„Hoci sme sa striedali a ja tu pracujem len krátko, veľmi som si ho vážil. Bol veľmi starostlivý a vzbudzoval prirodzený rešpekt. Zo života odišiel navždy veľmi dobrý človek,“ vraví smutne Jánov kolega Patrik Varga (23). So smrťou vždy dobre naladeného Ján sa nevedia vyrovnať ani jeho kamaráti. „Janko, mysli na nás tam hore! Neveril som. že to tak dopadne a dnes som ťa spomínal... Odpočívaj v pokoji!“ napísal na sociálnej sieti Imrich Bakši.
Posledné zbohom
Záchranári ZSKE sa včera navždy rozlúčili s kolegom Norbertom Szedlákom († 46), ktorý vírusovej nákaze podľahol 23. januára. Bol to človek s veľkým srdcom, starostlivý otec, manžel a syn. Zachraňovaniu a pomoci iným sa venoval od svojich študentských čias a v kolektíve ho mal každý rád pre jeho obetavosť a láskavosť. Vo svojom slovníku nepoznal slovo nie. „Budeš nám veľmi chýbať, nikdy na teba nezabudneme, v našich srdciach zostaneš navždy,“ napísali jeho kolegovia, ktorí sa s ním lúčili na pohrebe.